Obrázok k článku

Ekumenická Bohoslužba 2010 – Nitra Klokočina.

Drahí spolubratia kňazi, pastori a veriaci všetkých kresťanských cirkvi.

„Konečne, chvála Pánu Bohu na rok máme pokoj.“ – takto vykríkol mentálne postihnutý mládenec po jednej predveľkonočnej sv. spovedi v ústave pre mentálne postihnutých.

Možno aj niekto z nás si dnes môže takto povzdychnúť: „Konečne, chvála Pánu Bohu na rok máme pokoj.“ Lenže nie je to pravda, to by bol hrubý omyl. Pán Ježiš od nás nechce farizejské splnenie tohto cirkevného nariadenie – modliť sa za jednotu kresťanov jeden týždeň v roku – a potom mať pokoj, a kráčať si svojimi cestami, bez záujmu o tých druhých, či dokonca pohŕdať druhými. Nie, to by bolo skutočne niečo farizejské, neúprimné a hriešne.

Môžeme si položiť otázku: Aké sú naše modlitby počas tohto týždňa? Presnejšie: Aké sú naše postoje k veriacim iných kresťanských cirkvi a ich postoje k nám?

Nevyvyšujeme sa nad nich, nepovažujeme sa za lepších, svätejších a Bohu milších? Alebo opačne? Keby tomu tak bolo, pohybovali by sme sa na tenkom ľade. Lebo Boh sa pyšným protiví a pokorným dáva svoju milosť.

Pán Boh od nás nežiada robiť niečo iba tak, pro forma, ale opravdivo s čistým zmýšľaním a s úprimným srdcom. On sám sa modlil pri poslednej večerí za jednotu všetkých, ktorí uveria v neho. Modlil sa k svojmu Nebeskému Otcovi za nás všetkých. Vedel, že prídu rozdelenia, vedel, čo čaká jeho cirkev v dejinách. A práve preto, že mu záleží na každom jednom človekovi, pri Poslednej večeri nám odovzdal posolstvo lásky, ktoré spočíva v úprimnej modlitbe navzájom za jednotu kresťanov. V tomto je Jeho ohlasovanie nádeje, že raz bude jeden pastier a jeden ovčinec.

V katolíckej Cirkvi, pred tým, než si prerazil cestu duch ekumenizmu, bolduch unionizmu. Katolíci, či západní, alebo východní si predstavovali jednotu tak, že Oni sú tí praví a všetci ostatní to majú spoznať a prísť k ním. Myslím si, že to by mohlo platiť, ale hneď po jednotlivých rozdeleniach, keby sa našlo dosť pokory, poníženosti a pravdy. Iste mohlo dôjsť naspäť k jednote v Katolíckej cirkvi a kresťania by nevydávali pohoršenie rozdelenia, ale boli by jednotní.

Ale dnes? Akúže máme zásluhu my katolíci, že sme sa narodili katolíckym rodičom? Žiadnu. A vy kresťania iných cirkvi, akúže máte nevýhodu, že ste sa narodili nekatolíckym rodičom? Žiadnu. Či pred Pánom Bohom nezaváži niečo iné – čisté srdce, duch pokory a lásky?

Ekumenizmus dneška hlása inú myšlienku: Všetci sme stvorení Pánom Bohom a všetci sa k nemu uberáme, pravda po rôznych cestách a rôznych cirkvách.

Apoštol Peter v dnešnom prvom čítaní hovorí: “V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“. Apoštol Peter na rozdiel od nás dnešných kresťanov si bol plne vedomý svojej novej identity a moci, ktorá pramení z prijatia Krista. Zlato a striebro nemám, ale mám vieru a to je schopnosť počítať s Bohom, je to istota v Bohu.

Každý z nás môže prežiť toto stretnutie s Kristom, keď bude poslušný Božím príkazom. Poslušnosť jeho príkazom je výrazom lásky k Ježišovi. A láska otvára bránu k poznaniu Boha a zároveň k ekumenizmu.“ Je to Láska, ktorá vedie k osobnému stretnutiu s Kristom i k naplneniu sv. Duchom. Láska, ktorá nie je založená na citoch, ale na vôli, na poslušnosti k Bohu. Láska ako jednota našej vôle s Vôľou Boha.

Nech Božie slovo, ktoré sme v dnešný večer počuli zapáli nádejou naše srdcia na ceste jednoty (porov. Lk 24, 32).

Všetci sme si vedomí toho, že minulosť naniesla do našich vzťahov toľko všelijakých nánosov, toľko nekresťanského, že sme sa takmer celkom  odcudzili, že sme obmedzili svoj styk takmer výlučne len na čisto ľudskú rovinu. Tá nám pomôže, keď rozvinieme vzájomné vzťahy na tom základe, ktorým je vzájomná láska a svornosť v jednote Ducha svätého.

Osobne som presvedčený, že túžena jednota sŕdc a myslí by už bola bližšie, keby nebolo v našich srdciach plno všelijakých predsudkov, pýchy a nelásky.

Modlime sa s úprimným srdcom, aby Boh, ktorý počúva naše modlitby, nás neodsúdil ako farizeja, ale aby nás prijal a ospravedlnil ako mýtnika. AMEN

Zdieľať na Facebooku