Milí bratia a sestry,

udalosť, ktorú evanjelista Matúš popisuje nasleduje po texte o príchode mudrcov z východu. Dnešná stať evanjelia sa nazýva Útek do Egypta alebo vraždenie detí v Betleheme. V dnešnú prvú nedeľu po narodení Ježiša Krista sa chcem zamyslieť nad krutým príbehom, ktorý je zaznamenaný na stránkach evanjelia.

Ako vieme, mudrci odišli a inou cestou sa vrátili späť do svojej krajiny. Viac už o nich v evanjeliu nepočujeme. No jedna vec sa zdá byť predsa len pravdepodobná, že sa z nich stali iní ľudia. Stretnutie s novonarodeným Ježišom ich zmenilo. Ich zmena je výzvou a príkladom aj pre nás. Ich zmena pred nás kladie otázku: ako stretnutie s Kristom zmenilo nás? Naše hodnoty?

Ako som už povedal, mudrci sú jediní, ktorí sa zmenili. Kráľ Herodes ostáva stále ten istý. Je to dychtivý človek – vladár, ktorý svojho protivníka Ježiša chce zničiť. Už od začiatku podniká kroky na jeho likvidáciu. Kráľ Herodes sa bojí, že stratí svoje postavenie – moc. Uvedomuje si, že ak dovolí, aby dieťa vyrástlo, je koniec jeho panovaniu. Asi nemusíme byť psychológovia, aby sme si domysleli ako sa Herodes nahnevá, keď sa dozvie, že sa mu mudrci vyhli a nevrátili sa späť podľa jeho priania.

Herodes bol kráľ – tyran, pretože dal povraždiť mnoho detí. Ježiš už medzi nimi nebol. V tom čase už nachádzal svoje bezpečie a útočisko  v Egypte. Znova a znova nám to história ukazuje, že tyrani všetkých dôb nedokážu cúvnuť. Oni chcú vládnuť a ich vláda je poznačená strachom, ak sa cítia ohrození. Všetci tyrani sú rovnakí, jeden ako druhí – všetci tí tyrani svetových dejín. Žiaľ, tyrani ostávajú a vládnu aj v súčastnosti. Zostávajú aj ich nástrahy a spôsoby. Menia sa len ich mená. Masaker nevinných pokračuje aj dnes. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že vo svete sa ročne udeje približne 40-50 miliónov umelých potratov, čo predstavuje približne 125 tisíc umelých potratov denne. Je dôsledkom ľudskej zloby, ktorej s takou ľahostajnosťou asistujeme. Je smutné, že človek môže byť zavraždený ešte skôr, než sa narodí.

Paradoxom je, že obetiam tejto praktiky je, na rozdiel od neviniatok zabitých Herodesom, odmietaný status “obetí”. Jednoducho tieto deti neexistujú. Nesmú existovať. Často nám predkladajú štatistiky obetí totalitarizmov, obetí AIDSu, či obetí fajčenia, no v novinách ani v televízii nepredostrú otvorene realitu o obetiach potratu. Vlastne ľudia ani nevedia, čo potrat je. Pred oči a “popod fúz” sa im predostiera neviditeľná cenzúra. Orwellovský newspeak toto mučenie nazýva umelé prerušenie tehotenstva. Aby náhodou niekomu nevyrušil „ľahkosť svedomia“.

Nepravda tejto tragédie, ktorú podstupujú potomkovia dnešnej a nedávnej generácie, je jednou obrovskou hanbou. Hanbou, ktorá v sebe ukrýva snahu ukryť pravdu o obetiach. Ľudia majú doslova teror v očiach, keď sa majú pozrieť do tváre týchto obetí a uznať tak ich existenciu. Príkladov je množstvo. Od právnych – kedy sudcovia „rozhodli“, či majú nenarodené deti ochranu alebo nie, až po „banálne“ fotografie zachytávajúce ich ľudskosť a tým pádom aj krutosť, ktorú podstúpili – keď sa ľudia búria a nechcú vidieť billboard upozorňujúci na realitu potratu. Zahanbujúce je, že proti pravde, ktorá má byť ľuďom predkladaná priamo pred oči, sa stavajú aj sami kresťania. Príkladom sú billboardy Centra pre bioetickú reformu, ktoré odhaľujú umelé potraty a proti ktorým sa stavali niektorí aktívni kresťania vo verejnom živote. Až príliš totiž vyrušuje ich nečinnosť.

Za obeťami Herodesa matky kvílili, tie potratené nemá ani kto oplakať. Len zopár osamelých ľudí, ktorí sa vytrvalo modlia aj pred tými našimi nemocnicami, kde denne „vyrvaním srdca z hrude“, odtrhnutím končatín či rozmliaždením lebky umrú v tom chladnom teple maternice svojej matky desiatky z nich.

Bratia a sestry, tak ako hrôzy majú svoj koniec, tak aj Herodes so svojou krutovládou tu nebol naveky. Tí, ktorí sa usilovali o život dieťatka, sami zomreli skôr, než by stihli dosiahnuť svojho úmyslu. V Čechách sa hovorí, že „Proti Bohu nic nezmohu“. A je to pravda. Pán Boh si svoje plány presadí a zrealizuje.