Obrázok k článku

25.12. 2021 – Narodenie Pána

Drahí bratia a sestry!

Vianoce, ktoré prežívame tento rok, sú iné než tie, na aké sme boli zvyknutí. Opatrenia vlády zasiahli do našich životov. Na liturgiu môžu prísť iba ľudia OP. Čo nám chce Boh povedať aj cez túto situáciu?

Táto lekcia, či poučenie, nás chce naučiť, o čom sú Vianoce. Pri mnohých stretnutiach mi ľudia rozprávali o tom, ako im chýbal Mikuláš, vianočné trhy, pečená klobáska či varené vínko. I keď ja osobne nemám nič ani proti jednému ani proti druhému názoru … Ľudia sú sklamaní z toho, že na Silvestra nebudú na námestiach. A tak komentujúci uzatvárajú súčastnú situáciu takto: ‘Veď toto už ani nie sú Vianoce’.

Asi by bolo naivné čakať od ľudí, keby povedali niečo v tomto zmysle: ‘Nuž čo. Toto všetko sa dá prežiť. Aj Mikuláš, aj vianočné trhy aj novoročný ohňostroj. Aj keď prežívame skromnejšie prežitie Vianočných sviatkov, majú svoje čaro.’ Pre mňa osobne tento čas spočíva v tom, že nás to viac približuje k prvým Vianociam v Betleheme.

Prvé Vianoce boli všetko iné, len nie ideálne. Nám sa dnes nepáči, že tu máme nejaké obmedzenia. Áno, ja si uvedomujem, že sú oblasti a sektory v našej spoločnosti, ktoré to prežívajú naozaj ťažko: gastrosektor, hotely a podobne. A je mi týchto ľudí naozaj úprimne ľúto. No nebolo to vtedy pre Máriu obmedzujúce, keď Spasiteľa sveta musela porodiť v priestoroch kamennej maštaľky medzi zvieratkami? Nebolo to pre Jozefa a tehotnú Máriu niekoľko hodín pred pôrodom obmedzujúce, keď museli chodiť ako žobráci od hostinca k hostincu, či by sa nad nimi niekto nezmiloval a neprichýlil ich? Nebolo to pre nich obmedzujúce, keď s malým dieťaťom museli utekať do Egypta, aby tak malému Ježišovi zachránili život? Nebolo to pre nich ako cudzincov obmedzujúce žiť istý čas v cudzej krajine, medzi cudzími ľuďmi?

Obmedzenia, ako vidíme, neprežívame dnes iba my. Obmedzenia prežívala aj svätá rodina. I samotný Ježiš prišiel na svet v obmedzených podmienkach. Nenarodil sa v špičkovej pôrodnici. A Márii sa po pôrode zrejme tiež nedostalo tej najlepšej medicínskej starostlivosti. Jozef to nešiel zapiť na vianočné trhy s kamarátmi. A neskôr sa tiež nepobrali do supermarketu, aby nakúpili malému Ježiškovi výbavičku od výmyslu sveta. Nielen my sme teda obmedzení. Oveľa väčšie obmedzenia, už dávno pred nami, zažívali Jozef, Mária i maličký Ježiš. Nech teda aj tohtoročné Vianoce sú pre nás osobným pozvaním k betlehemským jasliam, kde v striedmosti, jednoduchosti a v náročných životných podmienkach sa narodil Kristus.

Vo vianočnej rozprávke „Tri oriešky pre Popolušku“, ktorú určite poznáme a ktorú si môžeme pozrieť každé Vianoce, sa spievajú tieto slová: “To je ta na světe nejlepší správa: pro ty, kdo uvěří, stane se zázrak … možná, možná, možná…”

Áno. To, čo sa nám zvestuje na Vianoce, je skutočne tá najlepšia správa, aká mohla zaznieť svetu. Dobrú správu by sme aj dnes mohli vyjadriť slovami evanjelistu Lukáša: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“ (Lk 2,10-11), alebo slovami evanjelistu Jána: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16)

“Pro ty, kdo uvěří, stane se zázrak …”

Áno, ten zázrak spočíva v tom, či tomu veríme. To my sme tí, ktorým sa dnes zvestuje veľká radosť. To nám sa dnes v meste Dávidovom narodil Spasiteľ. To nám Boh dokázal svoju lásku, keď nám daroval svojho Syna. Ide len o to, či tomu aj veríme.

Bratia a sestry, Vianoce v obmedzeniach, ktoré prežívame už druhý rok, sú iné než tie, na aké sme boli zvyknutí. Opatrenia zasiahli do naších životov. No radosť z narodenia Ježiša Krista, ktorú môžeme prežívať aj tento rok, nám nemôžu zobrať žiadne obmedzenia.

Zdieľať na Facebooku