Bratia a sestry, prenesme sa vo svojej predstave na staroveky kráľovský dvor, kde veľký dav očakáva príchod vznešeného vládcu. Pozorujme ľudí, ktorí vyzerajú vládcu, diskutujú o ňom a sú vo veľkom očakávaní. Všetci zmĺknu v momente, keď sa otvára hlavná brána a po chvíli sa v nej objaví vládca.
V biblických časoch si ľudia pred svojim vládcom pokľakli a pozdravili ho. V antickom svete sa samotní vládcovia pokladali za bohov a aj svojmu okoliu to dávali patrične pocítiť. Dnes, na Štedrý deň, si pripomíname príchod Ježiša Krista. Toho, ktorý je Vládcom nad všetkými vladármi a Kráľom nad všetkými kráľmi. A ak by sme si mysleli, že vstúpi v sláve, vo veľkom prepychu, zrejme by sme boli veľmi sklamaní. Kto k nám teda dnes prichádza? Nejaká vplyvná osoba? Áno, je to Vládca, Pán a Kráľ, ktorý však prichádza na tento svet ako malé bábätko. Nezjavuje sa nám v žiadnej luxusnej róbe a ani v generálovej uniforme. On má na sebe plienky! Práve plienky sú Jeho poznávacím znamením! Veď tak o tom píše evanjelista Lukáš: „Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2,12).
Boh sa tomuto svetu zjavuje ako dieťa chudobných rodičov, v zastrčenej maštaľke a v okrajovej provincii vtedajšej Rímskej ríše. Pokiaľ Rímsku ríšu vnímame ako vtedajší známy svet, potom sa Boží Syn rodí takpovediac na okraji, na periférii sveta. Pri Jeho narodení Ho neoslavuje kráľovský dvor, ani politická, spoločenská, či náboženská elita. Naopak! Prichádza len zopár jednoduchých, chudobných, svojim spôsobom bezvýznamných pastierov, ktorých mená ani nepoznáme. Práve tak sa zjavuje skutočný vládca tohto sveta. V skromnosti, jednoduchosti a nenápadnosti.
Dnes sa možno celkom oprávnene pýtame: Prečo si Boh volí práve takýto spôsob? Robí to predovšetkým preto, aby nám ukázal, že prišiel pre všetkých. Aj pre tých, ktorí ho oslavovať nevedia, či preto, že sú smutní, ubití alebo sklamaní životom. Jeho príchod sa týka dokonca aj tých, ktorí v neho neveria a neuznávajú ho. V prvom liste Titovi, sv. Pavol adresuje Titovi tieto slova: „Veď sa zjavila Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom…, (Tit 2, 11). Vianoce sú pre všetkých. Kristus prišiel pre všetkých. Toto malé dieťatko, chce prijať všetkých. On prináša spásu všetkým ľuďom.
Prišiel, aby priniesol bohatstvo lásky do chudobných a chladných ľudských sŕdc. Z chladu a chudoby srdca vyrastá všetko zlo v rodinách, v Cirkvi, či v spoločnosti. Ježiš Kristus vie, že zmena spoločnosti k lepšiemu môže nastať len premenou, obohatením a znovuzrodením každého srdca. Zmena politických štruktúr môže priniesť nejakú pomoc, ale ak sa ich zmocnia ľudia s chladným, prázdnym a zlom naplneným srdcom, prináša to katastrofálnu skazu a nepredstaviteľné utrpenie. Pretože sebecké srdce je chudobné a prázdne. Lebo opravdivým obsahom srdca má byť láska, súcit, milosrdenstvo. Ježiš Kristus prišiel medzi nás, aby naše prázdne a sebecké srdcia naplnil tým opravdivým ľudským obsahom. On sám cítil s trpiacimi a pomáhal im. Evanjelia prinášajú bohatý zoznam aktívnych prejavov jeho lásky a milosrdenstva. V evanjeliách máme jeho podobenstvá a výroky, ktoré by sa mali stať našim životným programom. Vianočné prejavy lásky, súcitu, milosrdenstva by sa mali stať naším modelom správania aj vo všedných dňoch. Zmena sveta cez zmenu ľudských sŕdc sa môže javiť ako nekonečná cesta. No musíme povedať: Niet inej cesty.
Ježiš Kristus, sa uponížil a stal sa chudobným, aby sa k nám znížil a povedal nám, kto vlastne sme. My si síce myslíme, že to vieme, pretože o človeku veda nahromadila množstvo poznatkov. Stačí to, aby sme vedeli, kto sme? Zdá sa, že áno, ale v skutočnosti to nestačí. Lebo človek nie je len telesný organizmus s psychickými funkciami, ako ho predstavuje veda. Človek má aj srdce, ktoré potrebuje byť naplnené skutočnou láskou – Božou láskou.
Bratia a sestry, sebecké srdce je chudobné a prázdne srdce. Ďakujme dnes Bohu, že nám poslal svojho Syna. Prosme ho, aby nás naučil žiť v láske, dal nám silu a odvahu byť dobrými a aby sa láska stala modelom nášho správania vo všetkých všedných dňoch.