Gréckokatolícka cirkev

Prvé sv. prijímanie detí bude 17. mája 2026 o 10,00 hod. Nácvik bude v nedeľu 10.5.2026 o 11,00 hod. a 1. sv. spoveď v sobotu 09.5.2026 o 14,00 hod.

 

o. Martin Pavúk

Drahí bratia a sestry,

vstupujeme do tichého obdobia Filipovky, ktoré nás pozýva na chvíľu spomaliť a otvoriť svoje srdce Bohu. Svet okolo nás sa ponáhľa, ale Boh prichádza potichu — a práve v tomto tichu Ho môžeme stretnúť najhlbšie.

Apoštol Filip, ktorého sviatok predchádza Filipovku, ukazuje jednoduchú cestu k Bohu. Keď za ním prišli ľudia hľadajúci pravdu, nepresviedčal ich dlhými rečami, ale povedal: „Poď a uvidíš“. Je to aj pozvanie pre nás v tomto období. Urobiť malý krok k Bohu — možno si nájsť chvíľu ticha, prečítať krátky úryvok z Písma alebo prejaviť láskavosť tam, kde je to potrebné. Boh nepotrebuje veľké gestá, stačí Mu ochotné srdce.

Filipovka je mierny pôst. Pozýva nás menej sa ponáhľať, byť jemnejší v slovách a otvorenejší v srdci. Menej negativity a viac pokoja. Menej tvrdosti, viac láskavosti. Je to čas, v ktorom si môžeme uvedomiť, že Boh nehľadá dokonalosť, ale túžbu po ňom.

Možno nesieme v srdci starosti, únavu alebo napätie vo vzťahoch. Tento čas nám pripomína: Boh vie o všetkom, čo nás ťaží. Pozýva nás, aby sme Mu to priniesli a dovolili Mu vstúpiť do našich životov. Možno nezmení všetko naraz, ale nikdy nás nenechá samých.

A nakoniec Filipovka je čas nádeje. Aj malé dobro môže priniesť veľké svetlo. Boh prichádza ako nežné Dieťa, aby nás naučil, že ticho, pokoj a láska majú veľkú silu.

Drahí bratia a sestry, nech je pre nás tento čas jednoduchým a pokojne prežitým putovaním k Vianociam. Nech nám otvorí srdce pre Boha, ktorý prichádza v tichu a prináša pokoj.

Požehnanú Filipovku vám všetkým.

 

o. Martin Pavúk

 

 

Drahí bratia a sestry,

tešíme sa z vašej prítomnosti v chráme a veríme, že ste počas leta načerpali potrebné fyzické aj duchovné sily. Mnohí opäť prežívate so svojimi deťmi otvorenie školských brán, čo nám obrazne môže pripomínať aj jubilejný rok spájaný s prechodom cez sväté brány pápežských bazilík. Keď pamätáme
na Ježišove slová „Ja som brána…“ (Jn 10, 9),  hlbšie vnímame Ježišovu osobnú starostlivosť o každého z nás, aby sme práve u neho našli istotu a bezpečie. V Božej láske zároveň nachádzame silu i pozvanie pre žitie lásky medzi sebou navzájom.

Často, žiaľ, okolo seba pozorujeme skôr negatívne vzťahy, pre ktoré je charakteristické „búchanie dverami“ alebo dokonca „zatváranie dverí“. Sme svedkami celkovej vulgarizácie medziľudských vzťahov a komunikácie či už vo fyzickej, alebo v online realite.

O to viac si vážime a ďakujeme vám, milí rodičia, starí rodičia, učitelia a vychovávatelia, že svojím príkladom vediete tých, čo sú vám zverení, k úctivej a láskavej komunikácii, ktorá je odzrkadlením osobného vzťahu k Bohu a k iným.

Pozývame vás spoločne pouvažovať, ako čo najlepšie využiť zostávajúce mesiace svätého roka
na skvalitnenie vzťahov. Pýtajme sa, prečo sme neraz k sebe takí hrubí, neúctiví a nevšímaví? Prečo nevieme pri výmene názorov, aj názorov veľmi zásadných, zachovať pokoj a rešpekt voči partnerovi dialógu? Prečo sa neraz vecná diskusia o konkrétnom probléme zablokuje v osobných útokoch, ktoré znemožňujú ďalšiu konverzáciu? Ako to urobiť, aby dvere nezostali zabuchnuté, brány zabarikádované a mosty spálené?

Odpoveď treba hľadať v samotnej pravde o človeku. Človek je stvorený na Boží obraz. A trojjediný Boh je vzťahový, lebo je spoločenstvom lásky troch osôb: Otca a Syna a Ducha Svätého. Preto aj človek zo svojej podstaty prežíva najhlbšiu radosť, keď s láskou vykročí zo seba, aby stretol a počúval Boha, ako aj iného človeka a prijal ho v jeho odlišnosti ako dar.

Naša civilizácia však trpí čoraz väčšmi alarmujúcou absenciou budovania prirodzených vzťahov, čoraz väčším nedostatkom prežívania reálnych vzťahov k iným. Moderné digitálne technológie sú významným pomocníkom ľudstva, ale ich neobmedzené používanie nám ubližuje. Zarážajúci, až smutný je, napríklad, pohľad na rodinu či priateľov, ktorí sa v reštaurácii síce spoločne usadia okolo stola, ale namiesto rozhovoru sa každý venuje iba svojmu smartfónu. O čo krajšie by bolo stretnúť sa a prejaviť záujem o blížnych bez rušivých signálov sociálnych sietí!

Svätý Otec nás vo svojom nedávnom príhovore pozval vytvárať „siete vzťahov, lásky, siete nezištnej vzájomnej výmeny, v ktorých je priateľstvo autentické a hlboké. Siete, kde by sa dalo opraviť to, čo sa roztrhlo, kde by sa dalo uzdraviť z osamelosti, bez ohľadu
na počet followerov – sledovateľov, a zažívať pri každom stretnutí nekonečnú veľkosť Božej lásky. Siete, ktoré dávajú priestor iným viac ako sebe samým, kde žiadna ,bublina‘ nemôže zakryť hlasy tých najslabších. Siete, ktoré oslobodzujú, siete, ktoré zachraňujú. Siete, ktoré nám pomáhajú znovu objaviť krásu hľadenia si navzájom do očí“. (Porov. Príhovor pápeža účastníkom Jubilea digitálnych misionárov a influencerov, Vatikán, 29. júla 2025)

Ježiš, náš Spasiteľ a Záchranca, je neodmysliteľným základom našich pekných medziľudských vzťahov. Ponúka nám svoju ničím nepodmienenú lásku. Ponúka nám ju ako zdroj a vnútornú výstuž každého vzťahu lásky medzi ľuďmi. Práve zmŕtvychvstalý Ježiš je skutočnou „otvorenou bránou“ dobrých vzťahov.

Jedným zo spôsobov, ako posilňovať vzťah s Bohom, zmŕtvychvstalým Kristom, i medzi nami, je aj slávenie nedele. Nedeľa znamená viac ako len záver „víkendu“. Deň Ježišovho zmŕtvychvstania je prvým aj ôsmym dňom týždňa (porov. Sacrosanctum concilium 106), je začiatkom a koncom všetkého. Nedeľa nám ako deň pracovného pokoja vytvára priestor na zotrvanie s Bohom a na stretnutie s blížnymi, čím nás aj pripravuje a povzbudzuje na vydávanie svedectva počas ďalších dní týždňa. Nedeľa je
pre veriacich príležitosťou venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu. Práve nedeľa je príležitosťou bližšieho stretnutia s Ježišom, ktorý nás posilňuje aktualizovať jeho príklad v drobnokresbe každodenných činností. S ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Ježišom sa aj my jeden pre druhého stávame darom, o ktorý sa s pocitom vďačnosti delíme pri rozhovore alebo akomkoľvek stretnutí.

Drahí bratia a sestry, všetci sa vždy znova vracajme k čo najplnšiemu prežívaniu nedele ako „Pánovho dňa“. Veď svoju vieru by sme sotva dokázali prežívať v plnom spoločenstve s bratmi a sestrami bez pravidelnej účasti na nedeľnom eucharistickom zhromaždení. Uprostred neho vyviera prameň milosti, ktorý obnovuje ľudí, život i dejiny a je impulzom životnej energie a dôvodom nádeje. Čas venovaný vzkriesenému Pánovi dejín je zárodkom dobrej a kvalitnej  budúcnosti.

Otvorme dvere nášho srdca! Nech nám je samo evanjelium pozvaním radovať sa  z možnosti vstúpiť do obnovených vzťahov, do života iných, podať i prijať pomocnú ruku – veď sa všetci bez výnimky navzájom veľmi potrebujeme.

Do nasledujúcich dní svätého roka vás z hĺbky srdca žehnajú katolícki biskupi Slovenska.

 

Pastiersky list treba prečítať namiesto homílie v nedeľu 7. septembra 2025.

Robert Francis Prevost O.S.A., bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois, USA).

V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis. 29. augusta 1981 zložil sľuby. Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.

Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Svätenie na kňaza prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 – 1986).
V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína“. V tom istom roku bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois (USA). V roku 1988 bol vyslaný na misiu do Trujilla ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Tam bol priorom komunity (1988 – 1992), riaditeľom formácie (1988 – 1998) a učiteľom prof. (1992 – 1998). V arcidiecéze Trujillo bol súdnym vikárom (1989 – 1998), profesorom kánonického práva, patristiky a morálnejlky teológie navo veľkom seminári „San Carlos e San Marcelo“.

V roku 1999 bol zvolený za provinciálneho prioritu provincie „Madre del Buon Consiglio“ (Chicago).
Po dva a pol roku bol na generálnej kapitule zvolený za generálneho priora v roku 2007. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru) a povýšil na titulárneho biskupa diecézy Sufar. 7. novembra kánonicky prevzal diecézu v prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena; za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy. Biskupom Chiclayo bol od 26. septembra 2015. Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Biskupskej konferencie. Peru. Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov.

15. apríla 2020 ho pápež menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao.
Od 30. januára 2023 je prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.

6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do hodnosti kardinála-biskupa a udelil mu titul suburbikárneho biskupa Albana.
Pápež František ho kreoval za kardinála v konzistóriu 30. septembra 2023 a pridelil mu  v diakóniu sv. Moniky.

Bol členom: dikastérií: pre evanjelizáciu, Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové osobitné cirkvi; pre náuku viery; pre východné cirkvi; pre klerikov; pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; pre kultúru a vzdelávanie; pre legislatívne texty a Pápežskej komisie pre Vatikánsky mestský štát.

Zdroj: www.vatican.va
Preložila: K. Jančšinová

„Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie.“ (Lk 21, 3 – 4)

Drahí bratia a sestry!

Lev Nikolajevič Tolstoj hovorí: „Človek, ktorý nemá peniaze, je chudobný. Ešte chudobnejší je ten, kto nemá priateľa. Najchudobnejší je ten, kto nemá srdce. Môžeme však povedať, že aj opak je pravda. Bohatý je ten, kto má peniaze, bohatší je ten, kto má priateľa, a najbohatší je ten, kto má srdce.“

Do tretej skupiny môžeme zaradiť aj chudobnú vdovu, na ktorú poukazuje v Pán Ježiš: „Ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Chce nám tým povedať: Takíto buďte – ako chudobná vdova.

Neprajem vám chudobu, ale takú nábožnosť, úprimnosť a vnútorný vzťah k Bohu. Mnohí hádzali stovky, tisícky. Prišla vdova. Vhodila do pokladnice dve drobné mince. Všimol si to skoro každý a skoro každý ju v duchu odsúdil, načo tam vôbec išla, a pohŕdali ňou. Len Ježiš jej skutok pochválil. Ježiš totiž hľadí do hĺbky duše. On pozerá na vnútorné zmýšľanie.

Vidí to, že vdova nemá nijaké vedľajšie úmysly, ale jednoducho, úprimne a ochotne obetuje Bohu všetko, čo má. Robí to pre neho z hĺbky srdca, nie pre tých, čo tam stoja a pozerajú sa, kto koľko dá. Preto ju Pán chváli a vyzdvihuje – pre jej hlbokú vieru v Boha.

Nech je aj pre nás povzbudením, aj pri podpore nového projektu, ktorý sa spúšťa dnes na syropôstnu nedeľu. Robme to z hĺbky srdca pre Boha.

 

o. Martin Pavúk.

 

Podporiť našu Gréckokatolícku farnosť v Nitre môžete cez tento web: https://www.dobrodinec.online/bratislava/projekt/173

Drahí bratia a sestry,

„Aj malý dar je veľký skutok“, to je hlavný odkaz nového darcovského portálu www.dobrodinec.online, ktorého spustenie predstavili otcovia biskupi.

Cieľom projektu Dobrodinec je ponúknuť veriacim moderný spôsob, ako môžu finančne podporiť Gréckokatolícku cirkev na Slovensku.

Milí veriaci, už dnes väčšina z vás finančne podporuje svoju farnosť, v ktorej žijete, za čo vám chceme úprimne poďakovať. Zároveň sa každý mesiac vo farnostiach konajú účelové zbierky v rámci celej cirkvi. Situácia je však taká, že naše finančné možnosti nám nedovoľujú zabezpečiť  mzdové náklady duchovných vo výške minimálnej mzdy.

Na stránke www.dobrodinec.online si každý veriaci vyberie svoju eparchiu, následne svoju farnosť a môže prispieť ľubovoľnou sumou. Naším zámerom je, aby veriaci každej farnosti vyzbierali stanovenú cieľovú sumu, a tak prispeli do spoločného rozpočtu.

Ak by si každý z nás nastavil cez portál dobrodinec pravidelný mesačný dar aspoň vo výške 1 eura, spoločne by sme do rozpočtu Bratislavského biskupstva prispeli sumou, ktorá nám veľmi pomôže. Nebude to znamenať zvýšenie platov duchovných, pomôže nám však znížiť deficit a udržať tak aspoň aktuálne platy, ktoré sú vo výške minimálnej mzdy.

Za našich dobrodincov sa modlíme pri každej svätej liturgii. Okrem toho budú za všetkých darcov a na ich úmysly kňazmi našej eparchie každý mesiac slávené dve sväté liturgie.

Ako malé poďakovanie zašleme každému dobrodincovi, ktorý si nastaví pravidelný mesačný dar, aj bonusovú kartu, ktorú môže využiť na rôzne zľavy a bonusy u našich partnerov.

Portál Dobrodinec je overený spôsob, ako môžeme tento typ prijímania darov transparentne spravovať.

Podrobné informácie, ako aj prehľad o použití vašich darov, nájdete na portáli www.dobrodinec.online.

Ďakujeme vám za dôveru.

o. Vladimír Skyba

Pastiersky list na Syropôstnú nedeľu 2025

 

Drahí bratia a sestry!

Dnešnou nedeľou, ktorá má prívlastok syropôstna, končíme prípravné obdobie na veľkopôstny čas, ktorým sa Cirkev pripravuje na slávenie najväčšieho sviatku liturgického roka, sviatku Kristovej paschy.

Túžba vidieť Ježiša, zmenila  Zachejov život. Pokora umožnila mýtnikovi vidieť a ľutovať svoje hriechy, a byť ospravedlnený. Láska otcova zmenila márnotratného syna. Nedeľa o poslednom súde bola pre nás výzvou vidieť aj v tom najopustenejšom človekovi samotného Ježiša Krista a byť po jeho pravici. Božie slovo dnešnej nedele nám poukazuje na podstatu pôstneho obdobia, ktoré má byť stretnutím s Bohom.

Keď sa hovorí o pôste, zvyčajne máme na mysli len zdržanlivosť od jedla a hlučných zábav. Pôst je však oveľa viac ako len obmedzovanie sa. Už v Starom Zákone čítame, že zriekanie sa jedla, pôst, bol bežným a častým úkonom pokánia izraelského ľudu. Ale už vtedy upozorňoval Boh aj na duchovný rozmer pôstu: nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Dt 8,3). Pôst je teda časom, kedy nie Boh chce vyskúšať ľudské srdce, alebo koľko vydržíme, ale my sami musíme zbadať, či On je skutočne v našich srdciach.

Pôst je len jednou z foriem pokánia, ktoré nás privádza k Bohu. Je to postoj, keď sa človek vzdá vlastných ambícií, prestane si myslieť, že spásu získa cez svoje vlastné skutky, a prestane odporovať Bohu. Doslova rezignuje a odovzdá sa Kristovi – to je spása. Vo svojich rukách prináša len svoje hriechy a objíme svoj kríž. Keď v nás tento postoj dorastie do bodu, že pochopíme, že to, že stojíme pred Bohom je stopercentne a absolútne postavené na dokonalom diele a zásluhe Ježiša Krista, potom budeme pred Ním stáť s dôverou, vediac, že všetky naše hriechy boli odčinené, a že sme spravodliví iba skrze Krista a v Kristovi.

Tou druhou formou pokánia je modlitba. V modlitbe hľadáme blízkosť Boha, rozprávame sa s Bohom a obnovujeme priateľstvo s Ním. Ježiš často vyhľadával samotu, kde mu nič nezakrývalo pohľad na Otca, kde ho nevyrušoval hluk. Preto Ježiš hovorí: Keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti (Mt 6, 6). Teda nielen pôst, ale aj modlitba. Pôst bez modlitby môže byť totiž iba diétou, a modlitba bez pôstu môže byť iba hovorením množstva slov.

Ďalšou formou pokánia je almužna. Almužna rozmnožuje našu lásku, a láska zakrýva množstvo hriechov. Pravá láska je tá, ktorá sa vie obetovať, ktorá sa vie darovať. Kto je závislý, kto je pripútaný k veciam, nedokáže otvárať ani srdce, ani ruku. Okolo nás sa vždy nájde dostatok ľudí, ktorí potrebujú naše otvorené srdce a ruky. Chce to len maličkosť – mať otvorené oči a nájsť si čas pre druhého.

Dnešné Božie Slovo hovorí: Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce (Mt 6, 19-21). Poklad symbolizuje niečo, čo si ceníme, čo sa snažíme vlastniť a zveľaďovať. No zatiaľ čo pozemské poklady rastú zhromažďovaním, duchovné poklady ako dôvera, obetavá láska, dobrá rada, materiálna alebo duchovná pomoc rastú rozdávaním. Pretože ony nebudujú primárne to, čo vlastníme, ale to, kým sa stávame. Preto Ježiš hovorí, kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Cvičme sa v konaní dobra, v láske, v pravde a vo vytrvalosti. Staňme sa Božím obrazom, a už tu na zemi nešetrime skutkami milosrdenstva, aby nás raz Pán zahrnul svojím milosrdenstvom, keď bude vidieť naše srdce, ktoré nezhromažďovalo pre tento svet, ale pre večnosť.

Drahí bratia a sestry, my vaši biskupi, ktorí máme zodpovednosť pred Bohom, ale aj pred vami, pri správe našej Cirkvi a zabezpečení jej chodu, obraciame sa na vás s prosbou o pomoc a solidárnosť pri jej finančnom zabezpečení.

Príspevok štátu a hospodárska činnosť dlhodobo nepostačujú na zabezpečenie bežných činností a aktivít cirkvi a zároveň náklady na jej chod každoročne rastú, zvlášť mzdové náklady. Príspevok štátu nepostačuje ani na pokrytie minimálnej mzdy. Preto sme sa rozhodli spustiť nový projekt Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku pod názvom Dobrodinec, prostredníctvom ktorého, ak Boh dá, chceme, s pomocou vás veriacich, tento deficit dofinancovať.

Projekt Dobrodinec vznikol s cieľom finančnej a mzdovej podpory zamestnancov Cirkvi, aktivít jednotlivých farností a ďalších pastoračných, charitatívnych a vzdelávacích projektov.

Dnešným dňom spúšťame darcovský portál www.dobrodinec.online a pozývame vás stať sa členmi veľkej rodiny dobrodincov, ktorým záleží na Gréckokatolíckej cirkvi.

Podpora Cirkvi veriacimi je dôležitá nielen pre jej fungovanie, ale tiež ako prejav našej viery, solidarity a vďačnosti voči Bohu. Spoločne môžeme prispieť k tomu, že Božie slovo sa bude šíriť a cirkev bude živá. Projekt Dobrodinec je príležitosťou pre nás všetkých, spojiť sily a prispieť k budovaniu silnejšieho a živšieho spoločenstva. Môžeme vytvoriť prostredie, kde budeme môcť spoločne rásť v láske k Bohu. Zároveň naša štedrosť môže byť príkladom pre druhých. Veríme, že naše spoločné úsilie nám pomôže zachovať dedičstvo našich otcov.

Už vopred ďakujeme za vašu láskavosť a štedré dary.

 

Zo srdca vám žehnajú vaši biskupi

vladyka Jonáš, prešovský arcibiskup metropolita

vladyka Cyril, košický eparchiálny biskup

vladyka Peter, bratislavský eparchiálny biskup

vladyka Milan, pomocný biskup Bratislavskej eparchie

 

 

Prečítať vo všetkých chrámoch Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku namiesto homílie v nedeľu 2. marca 2025.