Občas som rozmýšľal, čo by som asi urobil, keby ma Boh osobne poveril organizovaním udalosti Ježišovho narodenia a keby mi k tomu dal patričnú kompetenciu, moc a prostriedky.
Nuž, prvé, čo by som urobil, by bolo, že by som celkom iste priviedol do Betlehema tím najlepších gynekológov z celého sveta. Iste by som tam vybudoval tú najlepšiu pôrodnú kliniku, s tým najlepším zariadením, ktorá by sa podobala palácu. Iste by som tam urobil najlepšie tlačové stredisko, kde by sa zhromaždili novinári tých najlepších novín z celého sveta, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo o udalosti. Jednoducho bolo by mi jasné, že narodenie Božieho Syna je udalosť, ktorá sa môže udiať iba raz, a tak ju treba patrične spropagovať tak, aby sa na ňu pamätalo naveky.
Avšak Boh, ktorý plánoval narodenie svojho Syna s celou svojou múdrosťou a mocou, zariadil, aby sa jeho Syn narodil v chudobnej maštali. Táto maštaľ bola špinavá, zapáchajúca a vlhká jaskyňa. Boh nezabezpečil pre svojho Syna miesto ani v hostinci. A prví ľudia, ktorí prišli k novonarodenému, aby ho videli boli pastieri. Pastieri nemali žiadne práva. Boli najnižšou triedou.
Neodvážim sa Bohu povedať o svojom pláne. Pretože on najlepšie vedel, prečo práve takto zorganizoval narodenie jeho Syna. Ježišovo narodenie nesie svoje posolstvo, a to je najlepšie vyjadrené v spôsobe, ako sa Ježiš narodil. Keby sa bol narodil na tej najlepšej klinike, možno by nám nemal čo povedať. Betlehem a jasličky nás učia, aký máme mať postoj voči materiálnym dobrám. Pred Bohom má dieťa chudobných rodičov, ktorí nemajú dokonca na kolísku, takú istú hodnotu, ako dieťa Napoleona, ktoré uložili do zlatej kolísky, milionára alebo filmovej hviezdy, obklopené luxusom.
Peniaze i bohatstvá podľa náuky Krista majú byť nie prostriedkom na povyšovanie sa, ale na preukázanie lásky. Dnes, keď nám to Ježiš v jasličkách pripomína, uvedomujeme si, ako ďaleko sme od tejto pravdy.
Treba sa zamyslieť, či sa aj my nepodobáme obyvateľom Betlehema, ktorí nepostrehli Ježišov príchod. Koľko ľudí cez sviatky kúpilo predražených luxusných a nepotrebných vecí, ktoré možno rýchlo vyhodia do koša, aby svojim blízkym “urobili Ježiška“. Skutočne, preto, aby si Ho uctili? Ježišovi by sa určite viac páčili sviatky, kde by zvlášť tí bohatší, jednou desatinou, alebo možno jednou pätinou peňazí určených na sviatočné výdavky pomohli nejakej núdznej rodine. Lásku poznať podľa skutkov a obetovania nášho času, síl a ak sú možnosti – finančnej pomoci. A iba aktívnou láskou si môžeme hodne uctiť príchod chudobného Ježiša na svet …
Božie Narodenie je príležitosťou, aby sme sa naučili milosrdenstvu voči tým, ktorí sú v biede. Kiež nám všetkým v tom Pán pomáha. Amen.