Drahí snúbenci, Anton a Janka, milí rodičia, priatelia, bratia a sestry!

Každý z nás už možno počul pieseň od Hany Zagorovej “Maľuj zase obrázky”, v ktorej spieva o spoločnom začiatku v manželstve: “Na začiatku mali sme dva poháre, štyri taniere…, cukru na päť hromádky, štyri knihy, dva prstene na splátky, prázdne priehradky. Ale maľoval si obrazy svojou dlaňou, rozpálenou láskou. Neskôr prišlo viac peňazí, menej milovania, učil si ma príliš často nemilovať. Maľoval si obrázky, krásne, ale bez lásky.” A v závere piesne znejú ešte slová: “Načo je láske veľká sieň, keď v našich rukách nezostal kľúč lásky.”

Anton a Janka, za okamih aj vy nastúpite na začiatok svojej manželskej cesty. A možno si poviete, ešte nemáme veľké spoločné úspory, možno iba zopár – v úvodzovkách povedané slovami piesne – “pár pohárov, či tanierov, teda pár drobných“. To, že nemáte veľa peňazí, dom, atď. nevadí, ale máte lásku. Máte to najcennejšie, keď milujete jeden druhého. Načo by vám bolo bohatstvo, materiálne veci, keby ste nemali lásku.

Apoštol Pavol, nám všetkým a hlavne Vám na začiatku vášho spoločného života, adresuje veľmi pekné slova – žite v láske. Žite v láske po celý svoj život – v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe. Anton, miluj svoju manželku Janku, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu. Miluj ju tak, aby si aj ty bol ochotný sa za ňu obetovať a položiť svoj život, tak ako Kristus za Cirkev. Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Pánom. Janka, svojmu mužovi Antonovi ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi. (porov. Ef 5, 21-33)

Anton a Janka, dnes vstupujete do manželstva a zároveň zanechávate svojich rodičov, otca a mamu. Pripútate sa jeden k druhému – ty, Anton k Janke a ty, Janka k Antonovi. Stávate sa jedným telom a toto tajomstvo je skutočne veľké.

V príhovore jedného pána som čítal nasledovný príbeh:

„Pracoval som v záhrade oddelenej od ulice vysokou stenou. Bol už skoro večer. Za stenou mali stretnutie dvaja mladí, zamilovaní ľudia. Vtedy som počul jej hlas: „Máš ma rád?“ On odpovedal: „Mám ťa rád.“ Znova sa ho opýtala: „Veľmi?“ Odpovedal jej: „Mám ťa veľmi rád.“ Chvíľku bolo ticho a potom ona zašepkala: „Povedz mi to ešte raz.“ On jej povedal: „Mám ťa čím ďalej, tým radšej.“

V týchto slovách je ukryté tajomstvo úspechu každého manželstva, ktoré prejde všetkými úskaliami života. Čím viac sa manželia spoznávajú, tým viac si musia obnovovať svoju lásku.

Ježiš nám, v dnešnom evanjeliu, dáva krásny obraz dvoch domov. Jeden pretrvá všetky nečasy a druhý sa pri prvej búrke zrúti. Anton a Janka, budovanie domu, ktorý má pretrvať všetky životné búrky, je manželstvo. LÁSKA – ona je tou skalou, na ktorej máte stavať. Nech je vaše manželstvo postavené na skale lásky (porov. Mt 7, 24-25). Budujte svoj spoločný život na láske. Budujte ho podobne, ako keď sa stavia dom – z malých tehličiek obety a služby môžete postaviť pevne zviazanú rodinu. Pestujte si v sebe postoj lásky – odmietajte, čo lásku umenšuje a prijímajte to, čo lásku rozmnožuje.

Láska je obetavá, pretože si všíma druhého – keď je unavený, vie ho podoprieť, keď plače, poteší. Láska je verná – nestačí, keď si zaľúbenci hovoria “milujem ťa, nikdy ťa neopustím”, ale pritom každý miluje iba seba.

Drahí rodičia, rodina, bratia a sestry, snúbenci Anton a Janka! Nevadí, že na začiatku vášho života máte iba „dva poháre, štyri taniere…, cukru na päť hromádky“, ako sa to spomína v piesni od Hany Zagorovej, ale máte lásku, na ktorej sa dá stavať. Verím, že si postavíte prekrásny dom, ktorý ustojí všetky búrky života. Amen.