Bratia a sestry!
V katolíckej cirkvi dnes slávime sviatok Nanebovstúpenia Ježiša Krista – jeho povýšenia a oslávenia. Na úvod je potrebné povedať, že zo všetkých kresťanských sviatkov mu asi najmenej rozumieme.
Medzi ľuďmi sú totiž najviac rozšírené Vianoce. Hovoríme o nich ako o najkrajších sviatkoch roka, aj keď by sme ich mohli vnímať ako udalosť Ježišovho poníženia. Prečo? Pretože Ježiš opúšťa nebo, aby zostúpil do biedy tohto sveta. Veľkonočné sviatky zase chápeme ako najväčší kresťanský sviatok, ktorý je akoby takým odrazom od dna, pretože Ježiš sa tu už nemohol hlbšie ponížiť. Veď kvôli nám zostúpil až do pekiel, ako to vyznávame vo vyznaní viery.
Dnešný sviatok Nanebovstúpenia je však oslavou Toho, ktorý nielen žije, ale nikdy už neumiera. Je to sviatok Ježišovho oslávenia a návratu do neba. Je to oslava Ježišovho kraľovania, tak ako to opakovane vyznávame vo vierovyznaní: „sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“. Je teda nanajvýš smutné, že pre mnohých je dnešný sviatok len nezaujímavou udalosťou medzi Veľkou nocou a Zoslaním Svätého Ducha. Nič výnimočné v ňom nevidia.Pritom je to deň, kedy došlo k prepojeniu neba a zeme.
Ježiš po tom, ako dokončil svoje dielo, odchádza s telom z tohto sveta a dáva nám prisľúbenie, že s nami zostane „po všetky dni až do skončenia sveta“. (Mt 28,20) Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o smutnú udalosť, nakoľko Ježiš odchádza. Ako to poznáme aj zo svojho života, každý odchod, či lúčenie zakaždým vnímame ťažko. On však odchádza, aby nám mohol byť bližší. Veď keby bol ostal v tele na tomto svete, mohol by byť v jednom čase iba na jednom mieste, tak ako každý jeden z nás. Teraz je však všade a v každej chvíli. Keby bol ostal v tele na tomto svete, bol by rovnako tak limitovaný našimi pozemskými a fyzikálnymi podmienkami. Len ťažko by sme o Ňom mohli hovoriť ako o Pánovi pánov a Kráľovi kráľov. Teraz ním však je. Ba čo viac, On nám dáva aj inštrukcie, čo máme počas Jeho telesnej neprítomnosti robiť. Inštrukcie, ktorými sa máme riadiť, vychádzajú zo slov evanjelistu Matúša, ktoré učeníkom zanechal sám Ježiš: „Choďte teda, zo všetkých národov robte učeníkov a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“(Mt 28, 19 Jeruzalemská biblia).
Tieto slová vnímajme ako tzv. misijný mandát. Sú to slová, ktoré vo svojej podstate definujú Cirkev, jej poslanie a úlohu v tomto svete. Podľa týchto Ježišových slov Cirkev má byť všetko iné, len nie pasívne spoločenstvo. Naopak! Má priam prekypovať živosťou. To znamená, že nezostaňme sedieť na zadku so založenými rukami a nečakajme na to, kto medzi nás príde do kostola, do spevokolu, či na modlitbové stretnutie! Nečakajme, kto sa prihlási na náboženstvo či birmovku! Namiesto toho vstaňme, zdvihnime sa a choďme za ľuďmi my! Choďme za svojimi deťmi, krstnými deťmi či vnúčatami! Choďme za svojimi kamarátmi, kolegami či susedmi! Vydávajme im svedectvo o tom, čo sme doteraz s Pánom Bohom prežili a ako v každej chvíli stojí pri nás. Hovorme o tom, aké dobré je byť v Božej ruke, ochrane a požehnaní! Pozvime ich k aktívnej viere. Snáď i takto by sa dali parafrázovať Ježišove slová na našu situáciu. A Jeho slová sa dnes týkajú všetkých. Ježišov odkaz je pre nás všetkých.
Nakoniec sa chcem ešte zastaviť pri poslednej inštrukcii, ktorá bola učeníkom daná bezprostredne po Ježišovom nanebovstúpení. Tentokrát ju učeníkom nedáva Ježiš, ale dvaja mužovia v bielom odeve (Sk 1, 10): „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“
Opäť je tu výzva k aktivite. Slová mužov v bielom by sa snáď dali parafrázovať aj takto: ´Čo stojíte? Nepočuli ste, čo vám pred chvíľkou Ježiš hovoril? Čomu ste nerozumeli? Že máte ísť a získavať učeníkov? Alebo že máte krstiť a vyučovať? Čo vám nie je jasné?´ V slovách anjelov však počujeme aj určitú výstrahu: ´Robte, čo vám prikázal a začnite už dnes! Pretože príde deň, keď sa On vráti tak, ako ste Ho videli odchádzať´.
Drahí bratia a sestry, udalosť Ježišovho nanebovstúpenia nie je len nezaujímavá a dávna epizóda. Je to historická udalosť, ktorá sa však bezprostredne dotýka aj prítomnosti a jej odkaz i inštrukcie sú aktuálne aj pre náš život v dnešnom svete. Pobádajú nás k aktívnemu kresťanskému životu a vernému očakávaniu Ježiša, ktorý „príde tak, ako sme ho videli do neba odchádzať“. (Sk 1, 11)