Bratia a sestry,

existujú rôzne druhy otázok. Od tých úplne bežných a zdvorilostných typu: „Ako sa máš? a Čo nového?  cez naliehavejšie: keď sa napríklad u lekára pýtame na výsledky kontroly, či hádavé ako: „Kde si bol?“ Čo si tam tak dlho robila? Ale sú aj otázky provokačné, ba priam zákerné. Aj v dnešnom úryvku farizeji dávajú Ježišovi otázku. „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ Je zaujímavé, že Pán Ježiš na podobné otázky obyčajne odpovedá tiež otázkou, ale tentoraz hovorí priamo: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Čo to je vlastne „milovať Boha“ a aká je takáto láska? C.S.Lewis vo svojej knihe Štyri lásky vysvetľuje, že starí Gréci mali k dispozícii štyri slová, keď chceli hovoriť o láske. Sú to slová: storge, filia, eros a agapé.

Prvé – storge, znamená „náklonnosť“. Znamená inštinktívnu lásku, napríklad lásku, ktorou rodičia milujú svoje deti. Je to druh lásky, ktorá je nám vlastná. Sme skrátka takí. Ľudia majú radi svoje deti a prirodzene k nim cítia náklonnosť.

Ďalším gréckym slovom je filia, ktoré znamená „priateľstvo“. Je obsiahnuté napríklad v názve amerického mesta Filadelfia, ktorého preklad znie „bratská láska“. Filia je typ lásky, ktorú medzi sebou cítia ľudia, ktorých spája nejaký spoločný záujem.

Tretím gréckym pojmom je eros. To je láska, ktorú cítime, keď sme zamilovaní. Je to skúsenosť muža a ženy, keď spolu zdieľajú intimitu, je to fyzická láska.

Problém s týmito prvými tromi druhmi lásky spočíva v tom, že každá je nejako viazaná na ego. Človek niekoho miluje, ale zároveň z toho niečo má.

Štvrté grécke slovo pre lásku je agapé. Je to láska nezištná, milosrdná, bezpodmienečná, altruistická… Agapé je skrátka Božia láska. Celá sa dáva, a to bez ohľadu na to, ako sa na ňu odpovie. Milujem ťa, nech na to reaguješ, alebo nie. Láska agapé je láska nám darovaná Bohom. Tejto láske sa máme učiť aj my.

Anglikánsky kňaz John Wesley, zakladateľ metodistického hnutia spomína v svojej knihe, ako mal raz jeden mystický zážitok, v ktorom bol prenesený do hlbín podsvetia, kde sa opýtal: „Sú v pekle katolíci?“ „Áno! Je ich tu veľa!“ – dostal odpoveď. Pýtal sa ďalej: „Sú v pekle luteráni?“ „Áno! Tých je tiež mnoho!“ V kladení otázok pokračoval ďalej: „Sú v pekle metodisti?“ „Joj, a koľko!“ Wesley ostal prekvapený a smutný z toho, že v pekle sú aj metodisti. Potom bol John Wesley prenesený ku nebeskej bráne a tam sa opýtal tie isté otázky: „Sú v nebi katolíci?“ „Nie!“ – dostal odpoveď. „Sú v nebi luteráni?“ „Nie!“ – „Sú v nebi metodisti?“ „Nie!“ dostal tú istú odpoveď. Prekvapený Wesley položí poslednú otázku: „A kto tu vôbec je?“ Po chvíľke ticha dostáva odpoveď: „V nebi sú ľudia, ktorí milovali!“

Áno, našu lásku by nemali obmedzovať sociálne, politické, národnostné, rasové alebo aj náboženské hranice. Pre Boha nie sú rozdiely. Boh miluje všetkých ľudí rovnako. Žiaľ, mnohí aj dnes robíme veľké rozdiely v konfesijnej príslušnosti. Veľmi dobre to poznáme, keď sa jeden s druhým porovnávame. Práve takéto postoje viedli v dejinách k rôznym rozporom, hádkam, neznášanlivostiam a odsúdeniam.

Bratia a sestry, v živote si kladieme rôzne druhy otázok, počínajúc tými bežnými: „Ako sa máš? Čo nového? atď. Ale najdôležitejšie otázky, ktoré by sme si dnes mali dať sú: milujem Boha? Milujem blížneho? Aká bude naša odpoveď?