Mt 14, 31 „Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: “Maloverný, prečo si pochyboval?”

Bratia a sestry!

Možno ste už počuli príbeh, ktorý hovorí o dvoch žabách, ktoré padli do mlieka. Obidve sa ocitli na dne nádoby. Jedna z nich bola pesimistka a hneď si povedala: ja tu zomriem, toto je koniec všetkého. Prečo sa to stalo práve mne? Prečo sa mi v ničom nedarí? V týchto svojich pochmúrnych myšlienkach aj zomrela. Tá druhá žaba bola optimistka a povedala si: ja sa odtiaľ dostanem, aj keby čo bolo. Nepatrím na dno, musím ešte žiť, keď sa posnažím, tak sa zachránim. Z celej sily začala mykať nožičkami. Nevzdávala sa. Nakoniec sa z mlieka vytvorila hrudka masla a žabka sa dostala z nádoby von.

Ako zmýšľame my? Občas sa totiž každý z nás ocitne na dne. To dno je pre niekoho choroba, strata zamestnania, alebo nevydarené vzťahy… niekedy je toho priveľa. Dôležité však nie je v akej oblasti sme sa ocitli na dne, ale ako sa dostaneme von. „Dno“ života totiž využíva aj diabol na to, aby sme sa stali jeho. Vtedy nás ľahšie zvedie k rôznym túžbam, závislostiam, zmyslovým pokušeniam a skutkom, ktoré si ospravedlňujeme práve tým, že sme na dne.

Keď je v našom živote všetko smutné, beznádejné, dokáže zlý nájsť priestor na to, aby nás priviedol na svoje cesty. Vtedy mu to ide ľahšie, ako keď prežívame radosť. Na dne sa dajú zneužiť aj pozitívne veci na zlo. Ak je človek na dne, všetko si vie ospravedlniť, každý hriech.

Radosť a všetko pekné prichádza od Boha, dáva nám to ako dar. Diabol nám nedokáže dať nič pekné, on len zneužíva a prekrúca dobrá, ktoré nám dal Pán. Dokáže nás priviesť k tomu, že si to dobré užívame nesprávnym spôsobom.

A dnes je to akési očividnejšie: svetom vládnu stále väčšie túžby po stále bezcennejšom potešení. Veľmi rýchlo sa naše sny a túžby menia a v podstate vyžadujeme, iba chvíľkové potešenie bez zodpovednosti.

Peter túžil chodiť po mori. Na tej túžbe nie je nič zlé. Len si v tej chvíli neuvedomoval, že sa môže utopiť a ostať na dne. Predstavte si, že by tam nebol Ježiš, ako by to skončilo?

V živote sú dve možnosti ako sa utopiť a zomrieť. Prvá – keď sa začneme príliš ľutovať a začneme obviňovať Boha z toho, ako sme dopadli, ako sa k nám zachoval… obviňovať Boha, že nás okamžite nezachránil a nepomohol nám v plnení našich predstáv. Neuvedomujeme si, že náš pád je následkom našich rozhodnutí alebo skutkov. Je ľahšie za všetko viniť Boha či iných ľudí.

Na strane druhej sa môžeme ocitnúť na dne aj vtedy, keď si zatvárame oči pred skutočnosťou. Všetko sa nám zdá byť v poriadku, všetko je dobré, má to tak byť. Sme spokojný na dne, v ktorom sa nachádzame. Nechceme žiadnu zmenu. Myslíme si, že život ktorý žijeme, aj keď na dne, je v poriadku.

Ako sme počuli v evanjeliu, Peter pri kráčaní po mori zapochyboval. Stačil slabý vietor a začal sa topiť. V tomto sa najviac podobáme apoštolovi Petrovi, stačí v živote malý vietor, nepremyslená túžba a sme na dne. To ešte nie je najhoršie. Ozajstným nešťastím by bolo, keby sme tam ostali ležať a boli s tým dnom spokojní. Toto by pre nás znamenalo smrť. Ak si to uvedomíme, a budeme sa chcieť dostať z toho dna „hriechu“ vtedy sme zachránení.

Na dne musíme v sebe nájsť silu, ako žabka z príbehu. Ak už nemáme dosť vlastných síl, tak sa modlime, aby sme mali priateľov, ktorí sa nebudú báť prísť po nás až na dno a vytiahnuť nás späť do života.

Peter takého priateľa mal. On vystrel ruku. Takého priateľa v živote máme aj my. Keď sa ocitneme na akomkoľvek dne svojho života, keď padneme a nemáme silu či chuť vstať, je tu Ježiš, ktorý naťahuje ruku, aby nás zachránil.

Neposmieva sa, nekarhá, iba s ľútosťou v hlase hovorí: prečo mi stále neveríš? prečo o mne pochybuješ? či som doteraz neukázal, ako veľmi ťa milujem? prečo počúvaš diabla, ktorý ti nahovára, že za nič nestojíš a že na tebe nezáleží a nepočúvaš mňa, keď ti pripomínam, že si drahý a vzácny?

Ježiš nám podáva ruku, pretože nás chce zachrániť. S Ním môžeme ísť po mori hoci fúka vietor, nič nás nemôže ohroziť. S Ním môžeme vstúpiť do bezpečia, kde nám neublíži ani človek, ani diabol, ani hriech, ani naše nesprávne rozhodnutia.

Bratia a sestry, ak sme na dne, pamätajme, že máme Priateľa, ktorý nám pomôže. Ak je na dne niekto, koho poznáme, buďme mu aj my s Ježišovou pomocou takým priateľom, ktorý pomáha. Buďme vďační aj za pády, ale zachovajme sa v nich správne. Nestraťme dôveru v Boha, v seba a v dobro, ktoré nám Pán Ježiš vložil do srdca.