Drahí bratia a sestry!

Slávime poslednú nedeľu pred Vianocami. Evanjelium nás privádza veľmi blízko k Betlehemu -tajomstvu Narodenia Pána. A práve dnes, v Nedeľu svätých Otcov, nás Cirkev pozýva, aby sme sa ešte raz obzreli späť a pochopili, ako dlho a trpezlivo Boh pripravoval príchod svojho Syna.

Dnes si pripomíname svätých Otcov Starého zákona – patriarchov, prorokov a spravodlivých ľudí, ktorí žili pred Kristom. Títo ľudia Ježiša ešte nepoznali, nevideli jeho narodenie, ale verili Božiemu prisľúbeniu. Verili, že Boh pošle Spasiteľa.

Môžeme si predstaviť, aké to bolo – žiť vo svete, ktorý túžil po spravodlivosti, ale bol často plný násilia a nespravodlivosti. Predstavme si aj Abraháma, starého a bezdetného, ktorý dostáva Božie prisľúbenie, že sa stane otcom mnohých národov. Predstavme si Mojžiša, ktorý vedie celý národ do zasľúbenej zeme, ale sám do nej nevstúpil. Predstavme si prorokov, ktorí ohlasujú príchod Mesiáša, a predsa žijú celý život vo svete, ktorý si často ani neuvedomuje, že je blízko Božieho plánu.

Svätí Otcovia nás učia jednu veľmi dôležitú vec: viera znamená čakať. Čakať a pritom zostať verný. Ich viera nebola postavená na istotách, ale na dôvere v Boha. Súčastní ľudia túžia po rýchlych riešeniach a okamžitých odpovediach, a niekedy zabúdame, že viera je aj trpezlivosť a dôvera.

Dnes sme si v evanjeliu vypočuli rodokmeň Ježiša Krista. Môže sa nám zdať vzdialený, ale práve cez tento rodokmeň nám Boh hovorí, že vstupuje do konkrétnych dejín, rodín a životov. V tomto rodokmeni je veľa ľudí, ktorí boli svätí aj hriešni, silní aj slabí. A predsa si ich Boh použil. To je veľká nádej aj pre nás: Boh dokáže použiť aj náš nedokonalý život.

Skúsme sa teraz zamyslieť nad svojím vlastným životom. Každý z nás má svoj duchovný rodokmeň. Vieru sme prijali od druhých – od rodičov, starých rodičov, od farníkov, od Cirkvi. A dnes sme pozvaní položiť si jednoduchú otázku: akú vieru odovzdávame my? Nie veľkými slovami, ale každodenným životom – tým, ako sa modlíme, ako odpúšťame a dôverujeme Bohu v ťažkostiach.

Bratia a sestry, svätí Otcovia čakali na Spasiteľa po celý život. My dnes stojíme pred dňami, keď si pripomenieme, že Boh svoju vernosť naplnil. O niekoľko dní budeme sláviť, že Slovo sa telom stalo. Ale Kristus sa chce narodiť aj v našom srdci.

Ako teda pripraviť miesto Kristovi? Tak, ako to urobili svätí Otcovia: vierou, ktorá sa nezastaví pred ťažkosťami, trpezlivým čakaním, aj keď sa zdá, že nič neprichádza a vernosťou v každodennom živote, aj v malých a obyčajných skutkoch lásky.

Aby sme lepšie pochopili túto vieru a očakávanie, predstavme si jednoduché obrazy: domov, kde každý deň dávame priestor láske a odpusteniu – tam je pripravené miesto pre Krista; rodinu, kde deti prijímajú vieru od rodičov, kde sa modlíme spolu a delíme o radosti, ale aj starosti – to je pokračovanie Božieho plánu; a komunitu, ktorá sa modlí a pomáha druhým – aj tam prichádza Spasiteľ.

Drahí bratia a sestry, nedeľa svätých Otcov nám pripomína, že Vianoce vznikli z Božej vernosti a ľudskej viery. Prosme, aby sme aj my dokázali veriť, očakávať Boha a pripraviť mu miesto – vo svojich srdciach, vo svojich rodinách, našej spoločnosti a medzi ľuďmi okolo nás.

Nech nás táto nedeľa pripraví na Vianoce nielen navonok – svetlo, stromčeky, darčeky –, ale hlavne vnútorne – narodenie Krista v našom srdci a živote. Slava Isusu Christu.