Bratia a sestry, dnešná nedeľa nám pripomína Kristov kríž ako hlavný nástroj našej spásy. Je symbolom nielen Kristovej smrti, ale aj jeho slávneho zmŕtvychvstania. A tento symbol nám tiež ukazuje, že celý náš život je nesením vlastného kríža. Na začiatku sv. Liturgie sme do stredu chrámu priniesli kríž a namiesto trojsvätý spievame hymnus „Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca…“.

Tretia nedeľa Veľkého pôstu nás pozýva venovať pozornosť krížu, pretože Veľký pôst je časom nášho sebaukrižovania. Príjmime Kristovu výzvu, ktorú počujeme v dnešnom evanjeliu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma (Mk 8, 34). Ale nemôžeme prijať svoj kríž a nasledovať Krista, pokiaľ neprijmeme Jeho kríž, ktorý vzal na seba pre našu spásu. Je to práve Jeho kríž a nie náš, ktorým nás zachránil. Len Kristov kríž dáva našim krížom zmysel a silu. Všetci si musíme uvedomiť, že nemôžeme prijať Krista bez kríža a naopak kríž bez Krista. Tým chcem povedať, že mnoho ľudí si udržiava svoju kresťanskú vieru a zároveň sa zameriavajú na blahobyt a robia všetko preto, aby odstránili zo života akékoľvek utrpenie.

Musím povedať, že tí, čo chcú mať Krista bez kríža, stratia aj svoju kresťanskú vieru, pretože Kristus a kríž patria nerozlučne spolu. Kristus vykúpil svet svojou obetou, uponížením sa na kríži. Chcieť byť kresťanom, čiže nasledovníkom Krista, nie je možné bez kríža. Veď On jasne povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma (Mk 8, 34). A kríž bez Krista, čiže rozličné ťažkosti a trápenia života bez prijatia cieľa, ktorý ukazuje Ježiš Kristus a bez Jeho pomoci, nemajú zmysel, sú neznesiteľné a neprijateľné.

Položme si otázku: Aký je postoj súčasného človeka k Ježišovi Kristovi a krížu? Dnešný človek chce život bez kríža, bez námah, ťažkostí, bez obety a utrpenia. Vyhovuje mu život, do ktorého mu Boh nehovorí, v ktorom nemusí zohľadňovať Kristov príklad a Jeho slovo, v ktorom si jednoducho môže robiť čo sám uzná za vhodné.

Pozrime sa, aké predstavy o živote sa nám predkladajú v televízii a v časopisoch, o akom živote snívame aj my sami: vidíme len pekných mladých ľudí, bohatých a ľudí, ktorí si užívajú radosti a príjemnosti života – vozia sa na drahých autách, trávia dovolenku na ďalekých ostrovoch, majú luxusné domy, zamestnanie s vysokým platom, užívajú si príjemnosti vzťahov medzi mužom a ženou bez ohľadu na morálny zákon. Ak sa blížia nejaké problémy, nepríjemnosti a bolesti, tak očakávajú, že všetko vyrieši medicína – až po transplantáciu chorých orgánov za nové, alebo dobrí právnici – samozrejme, ak máme dosť peňazí. Obetovať sa pre niekoho, pre deti, manželského partnera, pre chorých a starých – a už nehovoriac o obete pre vlasť, pre blížnych – to nás jednoducho nezaujíma, nech sa každý stará o seba, my máme svoje starosti a svoje záujmy.

Mnoho ľudí by mi možno oponovalo, že sa dá žiť aj bez Krista a kríža. Áno, dá sa žiť bez kríža a Krista. Ale tento sebecký prístup k životu netrvá dlho. Aj takýto človek sa skôr či neskôr stretne s krížom, s utrpením, s bolesťou a s blížiacou sa smrťou. Mnoho razy sú to kríže, ktoré si svojím štýlom života zapríčinime sami. Na jednej strane kríž je tu s celou svojou nepríjemnosťou a tvrdosťou – na druhej strane sa s ním človek nechce zmieriť, nechce ho prijať. On chce žiť po svojom – no, to už nie je možné.

V nemocnici som mnohokrát stretol mužov a ženy, mladších i starších bezmocne ležať na posteli. Prihodila sa im nehoda, náhly úraz, atď. Veľakrát som počul ich zúfalý hlas: ‘Teraz sa mi to muselo stať, keď som už dosiahol všetko: mám rodinu, postavil som dom, dosiahol profesúru?’ Jednoducho úspešný život – a nepotrebovali k tomu Boha. Avšak situácie, v ktorých sa ocitli, ich mnohokrát začali otvárať aj pre vzťah k Bohu, začali prijímať svoje rozpoloženie, kríž a snažili sa zaradiť do života.

Bratia a sestry, viera v Ježiša Krista nás môže uchrániť pred mnohými mylnými krížmi. A zároveň nasledovanie Krista nás privedie k mnohým krížom či uz zo strany ľudí, alebo chorobou, nešťastím a pod. Buďme si vedomí toho, že Kristov kríž sa ukázal nie ako nástroj zničenia Kristovho života, ale ako prostriedok na dosiahnutie večného života. Aj naše kríže majú byť nástrojmi, cez ktoré sa dostáva Boží život do nášho života a sveta. Iba toto je cesta, ktorá vedie k víťazstvu