Bratia a sestry,

poznáme ten pocit, keď nás niekto vyberie do tímu – nie preto, že musel, ale preto, že chcel práve nás. Niečo podobné sa deje v dnešnom evanjeliu. Ježiš nerobí konkurz, netestuje výkony, ale volá ľudí osobne. A čo je na tom najdôležitejšie – on presne vie, koho volá.

Ježiš vystúpil na vrch a vyvolil si učeníkov, ktorých volal po mene – a oni išli za ním. Aj nás volá každý deň, ale my často robíme presný opak – nechávame sa rozptýliť hlukom sveta a v záplave správ, povinností Boží hlas mnoho kresťanov ani nezapočuje.

Všimnime si, že Ježiš predtým než pošle učeníkov do sveta, robí niečo dôležité: pozýva ich, aby boli s ním. Nie aby boli dokonalí, alebo všetko hneď chápali, ale jednoducho, aby boli s ním.

Byť s Ježišom nie je len o chodení do kostola alebo plnení si kresťanských povinností. Je to vzťah, ktorý nás formuje, dáva nám odvahu a silu byť sami sebou aj so všetkými slabosťami, otázkami a pochybnosťami.

Keď sa pozrieme na dvanástich apoštolov, vidíme skupinu, ktorá nebola dokonalá ani hrdinská:

– Peter – bol plný vášne, ale často strácal odvahu, keď prišlo na rozhodnutia.

– Jakub a Ján – výbušní, hádali sa medzi sebou, nevedeli držať nervy na uzde.

– Matúš – bývalý mýtnik, neistý, bojazlivý a nedôverčivý k ľuďom okolo seba.

– Ondrej – bol naopak tichý, nenápadný, často sa cítil malý a bezvýznamný.

– Tadeáš, Šimon a ostatní – každý z nich mal svoje pochybnosti, strachy, slabosti alebo chvíle, keď zlyhával. A nakoniec, kto by chcel mať takýchto kamarátov?

Ježiš však vedel, koho si vyberá. A predsa ich povolal. To nám dáva nádej: naše slabosti, strachy nie sú prekážkou pre Božie volanie, práve naopak, Boh dokáže pracovať s tým, čo je slabé a premeniť to na silu.

Až potom ich posiela do sveta. Dáva im moc, ktorá dokáže vyháňať zlo, strach, prázdnotu, nenávisť, závislosti.

Aj my máme svoje miesto v tomto príbehu. Nie preto, že sme dokonalí, ale preto, že on nás chce.