Bratia a sestry!

Čo je to smrť? Aká je jej definícia?

Na túto otázku hľadalo odpovede mnoho ľudí. Lekár by odpovedal, že smrť človeka je biologický zánik organizmu ako celku. Filozof má zase o smrti rôzne úvahy, ale neprináša jedinú jasnú odpoveď. Napríklad Platónova filozofia hovorí o tom, že človek patrí do sveta ideí, preto tu nechá svoje telo a vznesie sa nad nebesia. Aristotelova filozofia zasa tvrdí, že nátura – spoločnosť – je viac než človek. Teda jeden človek umiera, ale život ide ďalej. Neomarxisti sa pýtali: aký zmysel má budovať marxistickú spoločnosť, keď človek vlastne zomrie? Má vôbec zmysel budovať lepšiu spoločnosť? Neomarxisti nevedeli nájsť odpovede o smrti. Otázke smrti sa venuje aj samotné náboženstvo, ktoré nám dáva najvýstižnejšiu odpoveď. Prečo?

Známy spisovateľ Wilhelm Busch často mladým ľuďom objasňoval skutočnosť smrti takto: „Keď potrebujete opraviť topánky, nejdete k automechanikovi. Automechanici sú dobrí chlapci, ale topánkam nerozumejú. S topánkami idem k obuvníkovi. Rovnako pre žemľu pôjdem k pekárovi, pre mäso k mäsiarovi, keď ma hnevá vodovod, vyhľadám inštalatéra. Idem jednoducho k odborníkovi.

Kam sa však obrátiť, keď chcem vedieť, čo bude po smrti? Nemali by sme sa v takej dôležitej otázke obrátiť na odborníka? Kto je tým odborníkom? Poznám len jedného. Je ním Boží Syn Ježiš Kristus. Prišiel z iného sveta a stal sa človekom. Zomrel na kríži, bol pochovaný, ale vstal z mŕtvych. Prišiel opäť medzi nás. Bol mŕtvy a zase žije. Preto sa vyzná v otázkach smrti a života. Môžeme sa pokojne na neho spoľahnúť vo viere: Kto verí vo mňa, i keby zomrel, bude žiť. Aj keby mi dnes dvadsať univerzitných profesorov dokazovalo, že smrťou všetko končí, povedal by som im: Mám rešpekt a obdiv pred vašimi vedomosťami, titulmi, ale v tejto veci nie ste odborníci. Ešte ste neprešli smrťou. Ale ja poznám jedného, ktorý ňou prešiel, kto tam bol, Ježiša. Ten je na to odborník, a ten to hovorí inak.“

Aj v dnešnom evanjeliu sa stretávame so smrťou. Čítali sme príbeh o smrti mladého človeka. Evanjelista Lukáš nám o tomto mladíkovi napísal, že bol jediný syn istej vdovy, ktorá bývala v Naime. Nič viac o ňom nevieme. A nepoznáme ani jeho život po vzkriesení, ako žil a kedy zomrel. Jedna vec je však istá, že určite zomrel.

Ako sme ešte počuli v evanjeliu o Naimskom mládencovi, táto udalosť priviedla ľudí k tomu, že „velebili Boha a hovorili: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7, 16). Ba čo viac, „táto správa sa o Ňom rozšírila po celej Judei a po celej krajine“ (Lk 7, 17).

Z dnešného úryvku si musíme uvedomiť, že ani náš život nebude trvať naveky a že jedného dňa sa budeme musieť s ním rozlúčiť. Avšak nesmie to byť motívom znechutenia, smútku či nečinnosti.

Som si vedomý aj toho, že naša generácia o smrti nechce rozprávať. Dnešní človek nerád počuje o smrti. Na jednej strane priznávame, že smrť je prirodzená, ale na druhej strane nechceme o nej rozprávať.  Kardinál Špidlík v jednom rozhovore hovorí, že „smrť je niečo nevysvetliteľné. Je to priamy útok na život a je zbytočné hľadať nejaké vysvetlenie. Ako je možné, že tie bunky, ktoré máme v tele sa stále obnovujú, a jedného dňa sa prestanú obnovovať?“

Mnohí ľudia sa domnievajú, že smrť je pre človeka akýmsi zlom, respektíve zaujímajú k nej negatívny postoj. A to len preto, že zameriavame pozornosť na umieranie, a nie na smrť samotnú. Musíme si priznať, že umieranie človeka môže, alebo je mnohokrát bolestivé a plné utrpenia (Kagan 2007). V druhom prípade môže byť smrť zlá v tom, že samotná myšlienka na smrť je pre človeka zlomom, pretože mu počas života prináša nepríjemné pocity ako strach a úzkosť. Znamená to teda, že ešte pred tým, ako začnem umierať, v tejto konkrétnej chvíli je pre mňa smrť zlom bez toho, aby nastala.

Ježiš v dnešnom evanjeliu nám prináša nádej. Tak, ako vzkriesil Naimského mladíka, tak aj nás raz vzkriesi k večnému životu. A pretože On sám prežil život podobný nášmu, zakúsil bolesť i smrť a zažil slávu vzkriesenia, tak jedine v ňom nájdeme odpoveď na otázku o smrti. Pán Ježiš je cesta, pravda a život. Je Boží Syn a Pán života i smrti. Amen.