Bratia a sestry, ľudské oko je umelecké dielo. V jednej knihe som čítal, že „40 percent všetkých nervových vlákien spojených s mozgom je napojených na sietnicu“, jemné zložité tkanivo, ktoré vystiela vnútrajšok oka. Ježiš Kristus právom nazval oko „lampou tela“. Vysvetlil to slovami: „Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme“. Týmito slovami Ježiš poukázal na to, ako veľmi dokážu oči ovplyvňovať naše zmýšľanie, pocity a skutky.

V živote je veľmi dôležité, ktorým smerom zameriame svoj zrak. Či na veci duchovné, alebo svetské. Je dobré keď máme oči, ale dôležitejšie je, čo cez ne vchádza do nášho vnútra. Rozhodujúce je ako, a na čo sa pozeráme. Ak púšťame cez oči násilnosti, vraždy, znásilnenia, telesné žiadostivosti a podobné veci, vtedy aj mi budeme plní násilia, tmy… Ak púšťame cez oči krásne veci, vtedy človek pociťuje pokoj, celé telo bude vo svetle.

Ako vieme, zrak je úžasný Boží dar, ktorý nám môže prinášať množstvo krásnych zážitkov – veľa svetla, ale aj zlých veci. Záleží len na nás načo pozeráme.

Pre lepšie vysvetlenie dnešného evanjelia by som chcel použiť príbeh zo Starého Zákona. Určite všetci z nás poznáme známy príbeh o Dávidovi a Betsabe (2 Sam. 11, 1-27). Betsabe bola Uriášová manželka. Túto ženu Dávid odviedol svojmu vernému vojakovi Uriášovi a žil s ňou, ako by to bola jeho žena; „vzal“ si ju.

Dávid, ktorého si Boh vyvolil za kráľa, tento veľmi zbožný človek, dokázal byť v určitých situáciách slepý. Díval sa a nevidel. Dávid sa díval na Betsabe, ale nevidel v nej manželku Uriáša, len objekt svojho sebectva, svojej vášne. V Uriášovi nevidel svojho oddaného a mimoriadne spoľahlivého bojovníka, ale len prekážku vlastnej svojvôle opojenej mocou. Pritom tá moc nebola Dávidova, bola mu len zverená, na čas prepožičaná od Boha.

Pán Ježiš hovorí: „ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme“. Teda: Ak je tvoje oko zakalené nečistými myšlienkami, sebectvom a vášňou, potom žiješ v duchovnej tme. Keď nemáš jasno v sebe, beznádejne tápeš v temnote.

Spomínaný text zo Starého zákona i dnešné evanjelium, kladú dôraz na duchovné videnie. Duchovné videnie je schopnosť vidieť, čo od nás Pán Boh očakáva. Aj u tých najlepších – najskvelejších ľudí viery, môžu duchovné videnie ľahko zatieniť sebecké, žiadostivé myšlienky. Možno sa pamätáte ako bola pred niekoľkými rokmi v médiách publikovaná aféra arcibiskupa Millinga. Tento arcibiskup sa oženil v moonovej sekte. Nakoniec bol zbavený kňazského stavu. Každému sa videnie môže zatieniť. Tak ako Dávid zhrešil očami, aj my môžeme ľahko padnúť. Človek dnešného sveta dostáva mnohé vábivé ponuky. V živote som stretol nemálo mužov, ale aj žien, ktorí si žiadostivosťou, tak ako Dávid, privlastnili muža, či ženu, ktorá im nepatrila. Na druhú ženu nepozerali, ako na manželku svojho kamaráta, suseda, ale videli v nej objekt svojho sebectva, vášne, uspokojenia.

Na oči si musíme dávať pozor všetci. Dávajme pozor, čo cez ne do seba vpúšťame.

Ktosi povedal: Na čo sa pozeráme, takí budeme. Čomu dávame priestor v živote, také bude aj naše životné smerovanie.

Bratia a sestry, ľudské oko je umelecké dielo, ovplyvňuje náš život, zmýšľanie, pocity a skutky, ale vždy záleží na nás ako sa rozhodneme