Keď sa svätého brata Alberta spýtali raz jeho kolegovia maliari, či je v živote šťastný, odpovedal veľmi zaujímavým spôsobom: – Rozdal som v tomto roku 20 tisíc bochníkov chleba, 12 tisíc porcií kaše, po nociach dávam strechu nad hlavou stovkám ľudí, ktorí ju nemajú. Nech vám to, bratia, poslúži ako odpoveď.

Blahoslavenstvá, ktoré nám dnes adresuje Kristus, nazývali „Malým Evanjeliom“, čiže zhrnutím celej náuky nášho Spasiteľa. To je kódex kresťanskej dokonalosti a zbierka zásad, ktorých verné praktizovanie vedie k dosiahnutiu opravdivého šťastia. Blahoslavení, to znamená šťastní. Kto sú teda podľa Krista tí, ktorým On adresuje tieto slová? Kto sú tí, ktorí sa môžu radovať a tešiť?

Nie sú nimi tí, ktorí sú zahľadení do dobra tohto sveta, do bohatstva a toho, čo majú. Nie sú nimi tí, ktorí majú moc, vedú vojny, hľadajú pomstu, utláčajú biednych. Nie sú nimi tí, ktorí sú pyšní, považujú sa za veľkých, múdrych a mocných. Nie tí, ktorí sa zabávajú, majú sa dobre, ale chudobní v duchu, plačúci, tichí, milosrdní, šíriaci pokoj, trpiaci prenasledovania… tí podľa Krista sú „blahoslavení“.

Na svete sú takých ľudí milióny! Mnohí z nich žijú uprostred nás. Pomyslime si len na ľudí starých, zlomených na duchu, ktorí sa cítia nechcení, nemilovaní, nikomu nepotrební. Uvážme si situáciu osôb žijúcich v zlých podmienkach, biedne oblečených, hladných… Zamyslime sa nad osudom ľudí prenasledovaných a šikanovaných kvôli farbe pleti, národnosti, náboženstvu, nízkemu spoločenskému postaveniu.

Všetkých týchto ľudí Kristus zahŕňa svojou láskou, pričom ich nazýva „blahoslavenými“. Prečo sú šťastní? Sú blahoslavení preto, lebo Boh ich miluje špeciálnym spôsobom. Sú mu zvlášť blízki, pretože ich srdcia sú viac ako srdcia iných otvorené pre Jeho slovo, na to, čo je večné a nepominuteľné, na dobro, lásku i poddanie sa Božej vôli. Pre nich Boh je najväčším bohatstvom a pokladom, preto túžia po Ňom a chcú žiť s Ním. Tak ako to vyjadruje naše slovo „úbohí“, čiže majúci všetko u Boha.

„Naproti tomu beda vám, boháčom…, ktorí ste teraz sýti, […], ktorí sa teraz smejete“. Kristus, ktorý je Láskou najlepšie poznal ľudské srdcia a dobre vedel, aké veľké spustošenie môže urobiť v ľudských srdciach vkladanie nádeje do bohatstva a dobier tohto sveta. Pred týmto vystríha každého, keď hovorí „beda vám“. Beda vám, ak sa považujete za pánov tohto sveta a vaše bohatstvo vyrieši všetky vaše problémy. Beda vám, ak za bohatstvo predáte svoje svedomie, svoju citlivosť na utrpenie a potreby blížnych. Beda vám, ak vaše bohatstvo zaclonilo Boha. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 26).

Hlboko chápal Kristovu náuku blahoslavenstvá jeden neznámi autor, keď napísal: „Nie je šťastný ten, kto je bohatý; nie je šťastný ten, kto je veľký, kto je slávny; ale ten, kto vie milovať ako Kristus, ako Kristus odpúšťať a ako On trpieť“. A k tomu dodáva: „Šťastie človeka na zemi sa začína pre neho vtedy, keď zabúda na seba a začína žiť pre blížnych“.

Spýtajme sa dnes sami seba: Aké slová by dnes adresoval Kristus každému z nás? Či slová „blahoslavení ste“, či slová „beda vám“? Čo je našim najväčším a najcennejším pokladom? Po čom celým srdcom túžime a do čoho vkladáme nádej?

Zakončime úvahu modlitbou:

„Kriste, treba mi dlho pozerať na Tvoju tvár, lebo chcem byť podobný Tebe. Odpusť mojim zahmleným očiam, ako v nich vidieť Tvoje svetlo? Odpusť telu, lebo žiada rozkoše, ako v ňom vidieť Tvoju prítomnosť? Odpusť srdcu, čo je plné nepokoja, ako v ňom stretnúť Tvoju lásku? Ale príď ku mne Pane, moje dvere čakajú otvorené“ (M. Quoist).