Drahí bratia a sestry!

„O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.“ /Lk 15,13/

Tento krátky verš v sebe nesie celý jeden životný príbeh. Príbeh človeka, ktorý mal domov, istotu a otca, no mal pocit, že mu to nestačí. Chcel viac slobody, viac zážitkov a  viac života. A tak odišiel. Myslel si, že ďaleko od otca bude šťastnejší.

Keď počúvame tento príbeh, zistíme, že ani dnes nie je pre nás starý a vzdialený. Tento mladší syn žije aj v našej dobe. Môže to byť dieťa na základnej škole, ktoré trávi celé dni na mobile a pomaly stráca radosť zo skutočných vecí. Alebo študent na strednej škole, ktorý sa bojí ísť proti prúdu a robí veci len preto, aby zapadol. Môže to byť aj vysokoškolák, ktorý má veľa slobody, ale nevie, ako ju správne využiť. A môže to byť aj dospelý človek, ktorý sa vzdiali od rodiny, viery a od Boha.

Premárniť život neznamená len urobiť veľké zlé skutky. Často ho premárnime potichu a pomaly. Keď nemáme čas na tých, ktorých máme radi. Keď zabúdame na modlitbu a povieme, že Boh počká, kým sa polepšíme. Každý z nás má svoj „ďaleký kraj“, miesto alebo spôsob života, kde sa postupne vzďaľujeme od toho, čo je podstatné.

Mladší syn si myslel, že sloboda znamená robiť si, čo chcel. Ale keď minul všetko, zistil, že zostal sám. Bez peňazí, priateľov a bez dôstojnosti. A práve v tejto chvíli pochopil, že skutočný problém nebol v odchode z domu, ale v tom, že odišiel od lásky.

Tento príbeh je však predovšetkým príbehom nádeje. Mladší syn sa rozhodol vrátiť. Pretože pochopil, že to sám nezvládne. A jeho otec? Čakal ho. Nevyčítal mu chyby, neponižoval ho, bežal mu v ústrety a prijal ho späť.

Taký je Boh aj dnes. Čaká na každého z nás – na mladých, ktorí hľadajú zmysel života, dospelých, ktorí sú unavení, či starších, ktorí ľutujú niektoré rozhodnutia. Boh nepozerá na to, koľko sme stratili, ale na to, či sa chceme vrátiť.

Tento evanjeliový príbeh nás pozýva položiť si jednoduché otázky: Kde dnes míňam svoj život? Čomu venujem svoj čas a svoju energiu? Čo je pre mňa naozaj dôležité?

Skutočne premárnený život nie je ten, ktorý urobil chyby. Premárnený je ten, ktorý odmietne návrat. Boh nám dnes hovorí, že dvere domova sú stále otvorené. Stačí urobiť krok späť.

Nech je toto evanjelium pozvaním pre nás všetkých – mladých aj starších – aby sme sa vrátili k Bohu, k láske a k tomu, čo dáva nášmu životu skutočný zmysel.