Jon Robin Baitz napísal hru s troma dejstvami s názvom Tri hotely. Každé dejstvo sa odohráva v rôznom čase a v inom hoteli. Prvý ukazuje riaditeľa spoločnosti, ktorý získal obrovský úspech, keď predal africkým ženám jedlo pre ich deti. On vie o tom, že toto jedlo je škodlivé pre zdravie detí, avšak zatvára oči pred týmto faktom, len aby sa obohatil.

Druhé dejstvo ukazuje jeho ženu, zatrpknutú a duchovne zdeptanú tým, čo jej nečestný a nesvedomitý muž robí.

Posledné dejstvo sa odohráva o mnoho rokov neskôr. Človek, ktorý sa obohatil na krivde detí sedí sám, preniknutý úžasom zla, ktoré si teraz uvedomuje, a ktoré spôsobil nevinným ľuďom. Stratil všetko: svoje manželstvo, svoju prácu, úctu k sebe samému i svoju dušu.

Dráma nečestného človeka obohacujúceho sa za cenu straty rodiny, svojho svedomia i svojej duše dobre nás uvádza do ducha dnešného čítania o boháčovi.

Bohatý človek vedie monológ so sebou samým, pričom vyjadruje v ňom svoj životný ideál: „bohatstvo a život v prepychu. Tento človek „premýšľal a hovoril si: «Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu». Potom si povedal: «Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!»“ (Lk 12, 17-19).

Cieľom tohto človeka nie je nejaký vyšší cieľ: cieľom je on sám, jeho život, jeho výhody, jeho egoizmus. Pozemské dobrá, ktoré tento človek má, mu úplne stačia. On nepotrebuje Boha. Oni sú pre neho bohom alebo Boha nahrádzajú. Takýto postoj Kristus rozhodne odsudzuje. Preto hovorí slová: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12, 20).

Aby sme sa nedopustili omylu, ktorého sa dopustil tento bohatý človek, zamyslime sa dnes na moment a spýtajme sa sami seba: Ako žijeme? Prečo žijeme? Pre koho žijeme? Či niekedy nemárnime celú svoju energiu iba na pozemské veci, ktoré sa zničia a do večnosti si ich so sebou nevezmeme?

Ktosi múdro povedal: „Život je ako horiaci dom – bratku, vynes si z neho to, čo je pre teba najdôležitejšie“. Na prahu večného života každý z nás bude musieť vyúčtovať zo všetkého pred Bohom.

„Čo si urobil so svojou mladosťou?“ – spýtal sa v jednom zo svojich veršov poeta Verlaine. Čo si urobili so svojim životom, svojim manželstvom; ako si vychoval svoje deti; či si im odovzdal vieru, či si ich učil modliť sa; akým si bol otcom, matkou, bratom, sestrou, susedom…? To budú otázky, ktoré nám položí Boh.

„Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti!…“. „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život“. To sú slová z dnešného čítania, nad ktorými musíme uvažovať, aby mohli zapadnúť hlboko do nášho srdca.

Mnoho vecí a záležitostí je v našom živote dôležitých, dobrých i nevyhnutných. Nemôžu však byť cieľom. Nemôžu zacláňať Boha a spásu.

Ďakujme Kristovi dnes, že nám pripomenul túto dôležitú pravdu.

Posledné dejstvo, ktoré sa odohralo v hre „Tri hotely“ bolo smutné. Aké bude to naše?