Gréckokatolícka cirkev

Vladyka Ján Babjak SJ, emeritný prešovský arcibiskup, sa dnes dožíva životného jubilea sedemdesiatich rokov. V mene duchovenstva a veriacich celej Prešovskej archieparchie mu vyprosujeme veľa zdravia, hojnosť Božích milostí a darov Svätého Ducha.
Ján Babjak sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne nad Cirochou pri Humennom. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Humennom a teologické štúdiá na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1973 – 1978. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Prešove z rúk križevackého biskupa ThDr. Joachima Segediho.

V rokoch 1978 – 1983 pôsobil ako kaplán v Prešove. 18. júna 1987 tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Prvé sľuby zložil 18. júna 1989. Farnosť Ľubicu spravoval v rokoch 1983 – 1989. Prefektom a špirituálom v kňazskom seminári CMBF v Bratislave bol v rokoch 1989 – 1990. V rokoch 1990 – 1991 bol kaplánom Farnosti Povýšenia svätého Kríža v Bratislave. Licenciátne štúdiá absolvoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme v rokoch 1991 – 1993. V rokoch 1995 – 1996 – pôsobil vo Vatikánskom rozhlase. V roku 1996 obhájil doktorskú prácu s názvom P. Michal Lacko SJ – formátor a informátor gréckokatolíkov na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, ktorá vyšla knižne v jezuitskej edícií Dialógy v roku 1997.

V rokoch 1997 – 2002 bol riaditeľom Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach. Súčasne pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, kde prednášal východnú spiritualitu. Vladyka Ján vyvíjal bohatú publikačnú činnosť – venoval sa literatúre faktu. Významnou je 8-dielna publikácia Zostali verní, ktorú v novom rozšírenom vydaní vydal v dvoch zväzkoch v rokoch 2011 a 2016. V roku 1998 vydal knihu Rehole a kongregácie na Slovensku vo vydavateľstve Dobra kniha Trnava.

Biskupská služba

Mons. Ján Babjak SJ bol za prešovského eparchiálneho biskupa vymenovaný 11. decembra 2002. Konsekrovaný bol 6. januára 2003 pápežom Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra v Ríme. Intronizácia sa uskutočnila 18. januára 2003 v Prešove. Za svoje biskupské heslo si vybral slová sv. apoštola Pavla: „Vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16). V rámci Konferencie biskupov Slovenska bol 19 rokov predsedom Environmentálnej subkomisie. V rokoch 2003 – 2009 bol z biskupov zodpovedný aj za Rádio Lumen.

Zriadil štyri pastoračné a formačné centrá dve pre mládež a po jednom pre rodiny a Rómov, ktoré aktívne pôsobia. Pre pastoráciu Rómov vladyka Ján vyčlenil sedem kňazov, ktorí na tomto poli aktívne pôsobia. Vladyka Ján Babjak SJ sa pričinil o úplnú rekonštrukciu biskupského paláca, kde boli vymenené všetky okná, dvere a podlahy a zvlášť usporiadal a vynovil biskupskú kaplnku sv. Jozefa. Počas jeho pôsobenia bola obnovená aj krypta pod katedrálou.

Služba arcibiskupa a metropolitu

Pápež Benedikt XVI. 30. januára 2008 povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove a za prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval dovtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Jána Babjaka SJ. Slávnostná intronizácia sa uskutočnila 17. februára 2008 v Prešove. Dňa 29. júna 2008 prijal v Bazilike sv. Petra v Ríme z rúk Svätého Otca Benedikta XVI. pálium.

Arcibiskup Ján Babjak SJ počas svojej biskupskej služby mimoriadne aktívne zveľaďoval najmä dve mariánske pútnické miesta Prešovskej archieparchie – Ľutinu a Litmanovú. Zvykol ich aj nazývať „pravou a ľavou komorou svojho srdca.“ Obidve pútnické miesta sú putom duchovného príbuzenstva spojené s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Pričinil sa aj o afiliáciu chrámu Povýšenia sv. Kríža na Bukovej hôrke s Bazilikou sv. Petra v Ríme.

Veľkú starostlivosť venoval vladyka Ján aj Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá počas jeho pôsobenia prešla komplexnou rekonštrukciou vnútorných priestorov a stala sa tak modernou teologickou fakultou 21. storočia. 28. októbra 2014 bola fakulta na vladykovu žiadosť a za splnenia prísnych kritérií zaradená do zväzku cirkevných fakúlt akreditovaných Kongregáciou pre katolícku výchovu (semináre a študijné inštitúty).

Vladyka Ján Babjak SJ počas svojej viac ako 19 ročnej biskupskej služby vysvätil 176 novokňazov, zároveň počas jeho pôsobenia bolo v Prešovskej archieparchii postavených 35 nových chrámov, 53 farských budov a 9 kaplánskych bytov. 25. marca 2022 pápež František prijal jeho žiadosť o uvoľnenie z pastoračného vedenia Prešovskej archieparchie a z úradu metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku.

Bratislava (27. januára) – Bratislavská gréckokatolícka eparchia si v pondelok 30. januára 2023 pripomína pätnáste výročie svojho vzniku. Eparchiu zriadil v roku 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. bulou Complures saeculorum v rámci nového kánonického usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a za jej prvého eparchu vymenoval Mons. Petra Rusnáka. Sídlom eparchie je hlavné mesto Slovenska – Bratislava. Počas pätnástich rokov existencie mladej eparchie v diaspóre sa v plnej miere potvrdila opodstatnenosť jej zriadenia a jej potenciál pre ďalší rozvoj, ako to ukázalo aj ostatné sčítanie obyvateľov, podľa ktorého má eparchia takmer 30.000 gréckokatolíkov.

Prešovská metropolia. Ustanovenie bratislavskej eparchie (30. 1. 2008) súviselo s reorganizáciou štruktúry Gréckokatolíckej cirkvi na Slovenku a vytvorením metropolie sui iuris (cirkevnej provincie svojho práva), pozostávajúcej z troch eparchií (Prešovskej archieparchie, Košickej eparchie a Bratislavskej eparchie) s metropolitným sídlom v Prešove. Hlavou metropolie bol do apríla minulého roku prešovský arcibiskup a metropolita, Mons. Ján Babjak SJ.

Mons. Peter Rusnák bol za biskupa konsekrovaný 16. februára 2008 v Prešove (hlavný svätiteľ – kardinál Jozef Tomko); do úradu bol uvedený 9. marca 2008 v Bratislave prešovským arcibiskupom metropolitom Mons. Jánom Babjakom SJ. Biskup Rusnák je členom Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolie na Slovensku ako aj členom Konferencie biskupov Slovenska, v rámci ktorej je predsedom Sociálnej subkomisie a Subkomisie pre bioetiku, ďalej predsedom Rady Iustitia et Pax, ako aj predsedom Rady pre laické a apoštolské hnutia.

Bratislavská eparchia bola vyčlenená z pôvodnej Prešovskej eparchie a zahŕňa územie západného a stredného Slovenska. Eparchia má 15 farností, a to v krajských a okresných mestách. Tieto farnosti v diaspóre boli postupne zriaďované v rámci vtedajšej Prešovskej eparchie od r. 2003, okrem dvoch tradičných historických farností na Horehroní – Šumiac a Telgárt. Najstaršou gréckokatolíckou farnosťou na západnom Slovensku je farnosť Bratislava – Staré Mesto, ktorá bola zriadená r. 1934 prešovským biskupom Pavlom Gojdičom.

Najnovšie má eparchia aj pomocného biskupa v osobe vladyku Milana Lacha SJ, ktorého Svätý Otec František dňa 23. januára vymenoval za nového pomocného biskupa Bratislavskej eparchie. Vladyka Milan Lach, SJ, doteraz pôsobil ako sídelný biskup Eparchie Parma pre Ruténov (USA).

Eparchia v číslach. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v ostatnom sčítaní obyvateľstva v r. 2021 prihlásilo na území stredného a západného Slovenska ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu 29.594 obyvateľov (t.j. v bratislavskom, trnavskom, nitrianskom, trenčianskom, žilinskom a banskobystrickom kraji). Ide o veľmi potešiteľný nárast oproti minulosti. Pri vzniku eparchie v r. 2008 žilo na jej území okolo 15.000 gréckokatolíkov (v sčítaní v r. 2001 sa tu prihlásilo 14.614 gréckokatolíkov a v roku 2011 to bolo 16.841 gréckokatolíkov). Do pastoračnej služby v eparchii je v súčasnosti zapojených 23 kňazov prevažne mladšieho veku a traja diakoni.

Celkovo na Slovensku sa ku Gréckokatolíckej cirkvi v r. 2021 prihlásilo 218 235 obyvateľov, čo tvorí 4 % populácie.

Eparchia je rozčlenená na štyri protopresbyteráty (dekanáty): Banská Bystrica, Bratislava-Trnava, Nitra-Trenčín a Žilina. Eparchiu tvoria gréckokatolíci v diaspóre, ktorí sa v minulosti prisťahovali z východného Slovenska z dôvodu štúdia, za prácou, rodinou, či z iných dôvodov. Trend migrácie z východného Slovenska naďalej trvá, a to hlavne kvôli väčším pracovným príležitostiam, čo sa odzrkadľuje aj na výraznom náraste veriacich.

Patrónmi eparchie sú apoštoli sv. Peter a Pavol. Katedrálou je Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave (na Ondrejskom cintoríne, ul. 29. augusta), v ktorom sa uchovávajú pravé relikvie Kristovho kríža ako aj relikvie sv. Petra a Pavla.

Duchovenstvo. V súčasnosti v eparchii pôsobí 23 kňazov a traja diakoni. Pri svojom vzniku mala 16 kňazov a jedného diakona. Biskup Peter Rusnák za uplynulé roky vysvätil pre eparchiu šiestich kňazov. Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Žiline má výsadu duchovného puta s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme a privilégium úplných odpustkov.

Rehole. V bratislavskej eparchii pôsobia dve ženské a jedna mužská rehoľa. Rehoľné sestry z Rádu sv. Bazila Veľkého (baziliánky), ktoré prišli zo Sečoviec, pôsobia na Eparchiálnom úrade v Bratislave od r. 2009. Vykonávajú rozličné služby: administratíva v kancelárii, v kuchyni, v starostlivosti o katedrálu, o bohoslužobné rúcha; podľa potreby vypomáhajú v bratislavskej farnosti pri katechéze detí a kantorovaní.

Rehoľné sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (služobnice) začali pôsobiť v eparchii od augusta 2014, a to vo farnosti Trenčín. V septembri r. 2015 otvorili v Trenčíne Cirkevnú materskú školu bl. Tarzície, ktorá je vôbec prvou a jedinou cirkevnou školou v eparchii.

Mužské rehole sú v eparchii zastúpené Spoločnosťou Ježišovou (jezuiti byzantského obradu). Okrem toho v eparchii príležitostne vypomáhajú aj ďalší rehoľníci, pôvodom gréckokatolíci, ktorí v rámci svojich reholí pôsobia v pastorácii (napr. redemptoristi, či saleziáni).

V ostatných rokoch (pred pandémiou) sa zaužívala tradícia sláviť Deň zasväteného života spolu s kňazským dňom, a to blízko sviatku Stretnutia Pána (2. februára).

Mládež. Pre deti a mládež z farností eparchie sa každoročne organizuje letný eparchiálny tábor (LET), ktorý vedú kňazi, bohoslovci a animátori, a koná sa vždy na inom mieste. Týždňový tábor je zameraný na aktuálne témy z Posolstva Svätého Otca k Svetovému dňu mládeže alebo na biblické témy s cieľom priblížiť deťom Božie slovo v dejinách spásy. Pozornosť sa venuje aj liturgickej formácii a katechéze s cieľom hlbšie spoznať byzantsko-slovanský obrad. V uplynulom roku eparchia otvorila Eparchiálnu animátorskú školu, ktorá je zameraná na výchovu a vzdelávanie animátorov.

Pre mládež sa tiež organizuje Zimný eparchiálny tábor (ZET), ktorý sa konal už niekoľkokrát (Trenčín 2015, Habovka 2016, Selec 2017, Chocholná 2018, Skalka 2019, Bojničky).

Odpustové slávnosti. Každoročne sa v Bratislavskej eparchii konajú tri odpustové celoeparchiálne slávnosti, a to v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave (29. júna na sviatok sv. Petra a Pavla, 14. septembra na sviatok Povýšenia svätého Kríža) a v Šaštíne (na sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky).

Špecifická pastorácia. Pastorácia v eparchii – nakoľko ide o diaspóru – má svoj špecifický charakter. Prvoradým poslaním Cirkvi je ohlasovať evanjelium – dobrú zvesť Ježiša Krista. To sa uskutočňuje cez katechizáciu a sviatostnú pastoráciu vo farnostiach. Farské spoločenstvá v eparchii sú spravidla počtom malé, ale o to viac vynikajú bratským spolunažívaním a rodinnou atmosférou. Vo viacerých farnostiach sa ujala tradícia organizovať každoročne „Deň farnosti“, farský ples alebo karneval pre deti. Tiež sa rozvíja spolupráca medzi susediacimi farnosťami z blízkych miest (napr. Bratislava a Trnava, Zvolen a Banská Bystrica, Trenčín a Prievidza, Šumiac a Telgárt), a to napr. organizovaním spoločných pútí.

Od 1. apríla 2021 sa začala v rámci eparchie vykonávať aj systematická a stabilná pastorácia gréckokatolíkov ukrajinskej národnosti. Vladyka Peter ustanovil pre nich kňaza o Igora M. z Ukrajiny a vymenoval ho za rektora Kostola sv. Rozálie v Bratislave-Lamači, kde sa už od r. 2019 slávili bohoslužby v ukrajinskom jazyku.

Perspektívy a výzvy. Dlhodobou výzvou pre eparchiu je mapovať prítomnosť gréckokatolíkov v diaspóre na strednom a západnom Slovensku, hlavne vo väčších mestách, a ak je to možné, zriaďovať nové misijné stanice či farnosti. V ostatnom čase sa začali sláviť gréckokatolíckej bohoslužby v niektorých menších mestách a obciach na západnom Slovensku (Malacky, Pezinok, Bernolákovo).

Projekt v Trenčíne. V niektorých väčších rozvíjajúcich sa farnostiach eparchia plánuje výstavbu svojich pastoračných centier s miestami kultu. V decembri 2021 bolo dokončené pastoračné centrum v Trenčíne (vladyka Peter Rusnák slávnostne posvätil 18. decembra 2021). Toto centrum je súčasťou nového Chrámu sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa začal stavať v r. 2014. Vďaka štedrosti farníkov, dobrodincov a dobročinných organizácií z domova i zo zahraničia sa podarilo minulý rok výstavbu chrámu úspešne dokončiť. Slávnostná posviacka nového chrámu sv. Cyrila a Metoda v Trenčíne sa konala v júli minulého roku a bola pre eparchiu historickou udalosťou.

Koronakríza. Podobne, ako v ostatných partikulárnych cirkvách, aj život eparchie bol v predchádzajúcich rokoch poznačený koronakrízou, ktorá obmedzila riadnu pastoráciu vo farnostiach. V tejto pre Cirkev novej a náročnej situácii sa ukázala vynachádzavosť a kreativita mnohých duchovných pastierov (online prenosy bohoslužieb, individuálna pastorácia, slávenia bohoslužieb pre malé skupiny osôb, osobné stretnutia a vysluhovanie sviatosti zmierenia, či duchovný rozhovor, atď.).

Synodálna cesta. Aktuálnou výzvou v eparchii je zapojenie sa do Synody o synodalite. V minulom roku sa uskutočnili synodálne stretnutia v jednotlivých farnostiach. Synodálna cesta je príležitosťou, aby sa naša partikulárna cirkev ako celok i miestne farské spoločenstvá zamýšľali nad prežívaním svojej viery a vydávaní svedectva o Kristovi vo svojom prostredí. Spoločné kráčanie po synodálnej ceste a pohľad do budúcna zaiste prinesie veľa podnetov pre rozvoj duchovného a pastoračného života a načrtne víziu našej partikulárnej cirkvi do nasledujúcich rokov. Tieto podnety boli sformulované do Eparchiálnej syntézy publikovanej v júli 2022.

Na mnohaja i blahaj ľita!

Stanislav Gábor

Bratislava 23. januára (TK KBS) Svätý Otec František vymenoval nového pomocného biskupa Bratislavskej eparchie. Stal sa ním vladyka Milan Lach, SJ, doterajší sídelný biskup Eparchie Parma pre Ruténov (USA), ktorému bolo pridelené titulárne sídlo Ostracine, informovala Apoštolská nunciatúra na Slovensku.

Životopis Mons. Milana Lacha SJ

Mons. SEODr. Milan Lach SJ sa narodil 18. novembra 1973 v Kežmarku. Gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1992 v Kežmarku. V roku 1992 bol prijatý do gréckokatolíckeho kňazského seminára (v súčasnosti Gréckokatolícky kňazský seminár blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča) a na Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu UPJŠ v Prešove (v súčasnosti Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity). Po ukončení tretieho ročníka, cítiac v sebe rehoľné povolanie, vstúpil v roku 1995 do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave, kde po dvoch rokoch zložil jednoduché večné sľuby. V základných teologických štúdiách pokračoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave v roku 1997. V rokoch 1999 až 2000 bol v rámci rehoľnej formácie na magisterke ako vychovávateľ v jezuitskom chlapčenskom internáte v Košiciach. Teologické štúdium ukončil na TF TU v Bratislave v roku 2001. Z rúk terajšieho košického eparchiálneho biskupa vladyku Milana Chautura CSsR prijal 11. novembra 2000 diakonskú a 1. júla 2001 kňazskú vysviacku v Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach.

V rokoch 2001 – 2002 si vykonával civilnú náhradnú službu v jezuitskej komunite v Košiciach a popri tom do roku 2003 pôsobil v Centre spirituality Východ – Západ Michala Lacka, vedecko-výskumnom pracovisku TF TU, ako vedecký pracovník. Počas tohto pôsobenia pracoval spolu s otcom Jánom Babjakom SJ, terajším prešovským arcibiskupom a metropolitom. Od roku 2003 do roku 2004 bol poverený vedením Centra spirituality Východ – Západ v Košiciach. Zároveň ako kňaz vypomáhal pastoračne veriacim v Košiciach a okolí.

V roku 2004 začal vyššie štúdiá na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, kde dosiahol v roku 2006 licenciát z východných cirkevných vied a v roku 2009 získal doktorát v tom istom odbore. Okrem skúseností z medzinárodného akademického prostredia nadobudol i skúsenosti z duchovnej služby ako výpomocný špirituál Pápežského kolégia Russicum a ako duchovný asistent Federácie skautov Európy v Ríme. Autorsky spolupracoval s Vatikánskym rozhlasom.

Po návrate zo štúdií v Ríme od roku 2009 pracoval ako riaditeľ opäť v Centre spirituality Východ – Západ M. Lacka v Košiciach. Popri zabezpečovaní vedecko-výskumných úloh centra, organizovaní vedeckých konferencií, budovaní knižničného fondu a nadväzovaní kontaktov so zahraničím, vyučoval jeden semester spiritualitu kresťanského Východu aj na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach, kde bol aj členom redakčnej rady teologického časopisu Verba Theologica. Svoju pozornosť venoval tiež sprístupňovaniu odborných poznatkov širšej verejnosti prispievaním do časopisov a organizovaním populárno-vedeckých prednášok na pôde Centra. Od 1. decembra 2011 do vymenovania za biskupa pôsobil ako prodekan pre zahraničné vzťahy a rozvoj na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, kde vyučoval kresťanskú spiritualitu a spiritualitu kresťanského Východu.

V reholi Spoločnosti Ježišovej na Slovensku bol od 30. decembra 2009 konzultorom provinciála a od 1. januára 2012 bol aj delegátom pre formáciu jezuitských scholastikov. Vedeckú prácu vyvažoval prácou s ľuďmi. Venoval sa duchovnej službe gréckokatolíckym veriacim ako výpomocný duchovný v bratislavskej farnosti. Bol aktívnym vo Federácii skautov Európy ako národný duchovný asistent. Medzi jeho záľuby patria príroda, knihy a spev. Už v čase vysokoškolských štúdií pôsobil v Zbore sv. Romana Sladkopevca v Prešove. Plynule hovorí po taliansky, aktívne komunikuje anglicky a rusky, pasívne francúzsky.

Svätý Otec František vymenoval 19. apríla 2013 otca Milana Lacha SJ za pomocného biskupa pre Prešovskú archieparchiu a titulárneho biskupa ostrazinského. Jeho biskupským heslom je Servire (Slúžiť). Biskupskú vysviacku prijal z rúk vtedajšieho prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ 1. júna 2013 v Bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine. Zároveň sa stal protosynkelom Prešovskej archieparchie.

Ako pomocný biskup Prešovskej archieparchie bol členom Rady hierarchov tejto miestnej cirkvi, predsedom Bioetickej subkomisie KBS, predsedom Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a predsedom Metropolitnej liturgickej komisie. 15. septembra 2016 bol Kongregáciou pre východné cirkvi vymenovaný za vizitátora – delegáta pápežských kolégií a rehoľných študentátov v meste Rím.

Svätý Otec František vymenoval vladyku Milana Lacha SJ 24. júna 2017, na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa, za apoštolského administrátora gréckokatolíckej eparchie Parma v USA, ktorá patrí do Pittsburghskej metropolitnej cirkvi sui iuris v USA. Dňa 1. júna 2018 ho pápež František menoval za biskupa Ruténskej (gréckokatolíckej) eparchie Parma v USA. Dňa 23. januára 2023 ho pápež František vymenoval za nového pomocného biskupa Bratislavskej eparchie.