Bratia a sestry,

dnešné evanjelium hovorí o poprednom mladom mužovi, ktorého život by sme chceli žiť asi všetci. Bol veľmi bohatý, bol obľúbený a populárny, konal čo bolo správne a nikto mu nemal, čo vyčítať. Jednoducho povedané: žil dobrý život. Mal by preto byť šťastný a spokojný…

Napriek tomu, že mal “všetko” spokojný nebol. Cítil v sebe že to, čo je naozaj dôležité, mu chýba. A tak sa vybral za Ježišom. Nevieme, čo chcel vlastne počuť a aké boli jeho očakávania. Možno dúfal, že ho Kristus pochváli, ohodnotí ako dobrého človeka a dá za príklad iným. Ten bohatý mládenec bol predsa naozaj dobrý človek. Padol pred Ježišom na kolená, nazval Ho dobrým, úprimne chcel rásť vo svojom náboženstve, konal všetko správne… Lenže: ako to už s Ježišom býva, On málokedy robí to, čo by sme urobili my.

Ježiš videl, čo tomu mládencovi chýba. Zistil, prečo nie je šťastný a s láskou ho vyzval aby sa stal jeho učeníkom: všetko máš, máš život o akom mnohí iba snívajú… a predsa vo všetkom, čo vlastníš, ti chýba to, čo sa za peniaze kúpiť nedá – vnútorný pokoj, radosť, spokojnosť, úprimný vzťah s Bohom na báze dôvery… Aby si to získal, musíš sa zbaviť toho, čo ťa najviac zotročuje – bohatstvo ti zaťažuje srdce, pomaly púta všetku tvoju pozornosť… Predaj čo máš, buď milosrdný voči chudobným a potom príď a nasleduj ma!

Ježiš od mladého bohatého muža vyžadoval dve veci: aby miloval ľudí ako seba samého a aby miloval Pána Boha celým svojim srdcom. Lenže mladý muž to nedokázal. Mal srdce plné starostí o majetok, a tak sa mu už do neho nezmestila láska.

Po čom naozaj túži naše srdce? Často si ani neuvedomujeme, že túžba po materiálnych dobrách už prerástla všetko ostatné. Samozrejme, že sa musíme starať o svoje potreby, pretože život v spoločnosti inak nie je možný. Lenže niekedy je tá túžba a láska k peniazom taká veľká, že nič iné nevidíme a ani nechceme. Naše srdce potom patrí eurám a veciam a už v ňom niet miesta pre lásku k ľuďom a Bohu.

Vôbec si neuvedomujeme, akí sme bohatí, keď máme čo jesť, piť, čo si obliecť, keď deti majú hračky, keď máme priateľov a zážitky. Je mnoho ľudí a obyčajných vecí, ktoré sú našim „bohatstvom“ a za ktoré môžeme a máme byť vďační.

Na druhej strane, ak má človek prostriedky a moc, spolieha sa na ne natoľko, že už neverí Bohu, ale tomu, čo peniaze dokážu. Nuž, v tomto svete je toho naozaj veľa, čo si bohatí ľudia môžu kúpiť: postavenie, zážitky, “priateľov”, krásu, zdravie… Získavajú tak presvedčenie, že nepotrebujú Boha, že všetko, čo chcú a po čom túžia, im zabezpečia peniaze. Kristus to opisuje v podobenstve o ťave a uchu ihly. Pointa o uchu a ihle je tá, že do Božieho kráľovstva si nevezmeme nič. Môžeme mať všetky veci sveta – majetky, peniaze, slávu, postavenie, kryptomenu… ale v Božom kráľovstve bude platiť iba jedna mena – láska k Bohu a k ľuďom.

Tí, čo počúvali Ježiša si mysleli, že práve bohatí pôjdu do Božieho kráľovstvá (por.: Lk 18, 26). Ak už bohatí nie, tak potom kto? (por.: 18, 26). Ježiš im hovorí „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“ (Lk 18, 27). Nakoniec všetko závisí od Boha. On dokáže, čo my ľudia nedokážeme. Preto o nikom nemôžeme povedať – ten sa do neba dostane, alebo tento nie.  Všetko je v Božích rukách, On môže spasiť bohatého i chudobného.

Bohatí vždy ťažko opúšťajú to, čomu veria a na čo sa spoliehajú. Každý z nás musí mať niečo také – ale ak to nie je Boh, potom sa tým stane náš majetok,  rodina, vlastná sila, vzdelanie, médiá, atď. Naším centrom a túžbou srdca sa stane čokoľvek, čomu viac slúžime, viac dôverujeme, viac poslúchame a viac nasledujeme ako Boha.

Bratia a sestry, ako zistíme, čo je pre nás v živote najdôležitejšie? Ak by nám to vzali a my by sme museli žiť bez toho – dokázali by sme to?