Obrázok k článku

Mt 8, 28-9, 1

Bratia a sestry! Ľudia v otázke zlého ducha zvyčajne upadajú do dvoch extrémov:

berú ho príliš vážne (za všetkým vidia diabla);

neberú ho na vedomie vôbec (robia si z neho žarty)

Existenciu diabla nemôžeme dokázať ľudským rozumom, ani žiadnou vedou. Jeho existenciu môžeme dokázať len pomocou Božieho zjavenia (je veľa priamych aj nepriamych dôkazov). V Starom zákone niet veľa zmienok o diablovi, ale v Novom zákone sa spomína asi 300 krát.

Práve v dnešnom evanjeliu sme počuli jeden dôkaz „Keď prišiel na druhý breh do Gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“ (Mt 8,28-29) „

Kto je zlý?

Je osobou, má rozum a vôľu. Je Božím stvorením – nie je všade prítomný, jeho moc je obmedzená. Je čistým duchom – anjelom, nemá telo. Jeho podstatou je nenávisť. Existuje obrovská armáda zlých duchov, každý z nich má svoje poslanie.

Pôvodne boli dobrými anjelmi, ale odmietli plán Boha a na jeho miesto postavili seba. Ako náhle začali oslavovať seba, stratili Božiu milosť a upadli do pýchy. Naveky budú žiť v nenávisti voči Bohu a človeku. Diabli uznávajú, že ich odsúdenie je spravodlivé. Vedia aj o Božom milosrdenstve, ale kvôli pýche sa nikdy nepokoria.

Obyvatelia gadarského kraja z dnešného evanjelia boli vo veľmi zložitej situácií. Na jeden strane boli radi, že zažili uzdravenie dvoch posadnutých zlými duchmi, ktorí im spôsobovali veľa nepríjemností. Evanjelista spomína, že pre ich zúrivosť „sa nik neodvážil chodiť tou cestou“ (Mt 8, 28). Oslobodenie týchto dvoch nešťastníkov od zlých duchov muselo byť požehnaním pre celý kraj.

Na druhej strane však vnímali aj materiálnu škodu, ktorá im vznikla. Prišli o stádo svíň, ktoré zahynuli vo vodách.

Obidve tieto skutočnosti sa ocitli na miskách váh. A zvíťazili – svine. Preto prosili Ježiša, „aby odišiel z ich kraja“ (Mt 8, 34). Zaiste v hlavách týchto ľudí prebleskla myšlienka, čo všetko by tento mocný Ježiš mohol medzi nimi vykonať. Možno, že mnohí pomysleli na svojich chorých blízkych alebo inak trpiacich priateľov. No Ježišovi nedali šancu. Predstava, že by mohli „ešte čosi stratiť“ bola silnejšia, než predstava pôsobenia Ježiša medzi nimi.

Nie je tomu inak ani dnes. Mnohí odmietajú prijať Krista len preto, že sa obávajú straty svojho „životného štýlu“, svojich cieľov a svojho spôsobu života. A to aj vtedy, keď vnútorne vnímajú Božiu pravdu. No „svine“ často prevážia misky váh.

Keď svätý apoštol Pavol ohlasoval evanjelium v starobylom Efeze, povstali proti nemu zlatníci na čele s Demetrom len preto, lebo prijatie evanjelia by im pokazilo „kšeft“ – prestali by sa predávať strieborné chrámiky bohyne Diany, ktoré im poskytovali nemalý zárobok (pozri: Sk 19, 23-40).

V súčasnosti sme svedkami ťaženia rôznych záujmových skupín proti Bohu z úplne rovnakého dôvodu. „Svine“ prevážili misky váh. Radšej vypoklonkovať Boha zo spoločnosti, zo života ľudí, než stratiť možný zisk.

Ježiš na želanie obyvateľov gadarského kraja odchádza. Prvou vecou čo urobil, keď sa preplavil na druhý breh bolo, že uzdravil ochrnutého človeka (pozri: Mt 9, 1-8). Tým uzdraveným mohol byť aj nejaký ochrnutý v gadarskom kraji…

Možno, že aj sami sem tam kladieme na misky váh to, čo nám môže ponúknuť Ježišova prítomnosť a to, o čom sa domnievame, že by sme tým stratili. Možno, že aj my niekedy vypoklonkujeme Boha z nášho života z toho istého dôvodu ako obyvatelia gadarského kraja. Otázkou však je, či sme tým niečo získali alebo príliš veľa „stratili“…

Zdieľať na Facebooku