Bratia a sestry, myslím si, že každého jedného z nás napadla otázka: aký je Boh? Je dobrý?  Chápe nás? Zaujímajú ho naše problémy? Rozumie nám? …priznajme si, že možno máme niekedy pocit, že Boh je zamestnaný dôležitejšími vecami ako našimi problémami či starosťami. Pravdepodobne si myslíme, že pri všetkých povinnostiach, ktoré Boh má, si len ťažko dokáže nájsť čas na naše konkrétne potreby. Je možné, že si aj povieme; veď kto som ja, aby sa práve Boh o mňa zaujímal, či staral? Kto som ja, aby riešil moje problémy?

Príbeh z dnešného evanjelia je silný práve v tom, že Ježišovi je ľúto každého. On má súcit pre každého jedného človeka. Jeho srdce je tak veľké, že v ňom má miesto naozaj každý. I ten, kto v Neho neverí. Dnešná stať evanjelia nám predstavuje Ježiša ako Toho, ktorý má súcit so všetkými. On vidí nielen duchovné, ale aj telesné potreby tých, ktorí za Ním prichádzajú. Ježiš nie je len učiteľ, ktorý možno dobre poradí a múdro pohovorí ale človeka nakoniec aj tak pošle domov naprázdno – doslova – s prázdnym bruchom. Ježiš taký nie je. Ježiš je ten, ktorý myslí na všetky potreby človeka.

Dnešné evanjelium nielenže poukazuje na Ježiša a na jeho lásku ku všetkým ľuďom, ale chce aj nás upozorniť na to, ako my preukazujeme svoju lásku a ochotu stáť pri druhom človeku, ak potrebuje pomoc. Možno, že potrebujeme urobiť práve to, čo urobil aj Ježiš: dať druhému najesť…  „Ježišovi bolo ľúto zástupu“, tak sme čítali v evanjeliu. Je nám ľúto ľudí, ktorí nemajú čo jesť? Nemyslím teraz len na ľudí bez domova. Možno je to známi človek, sused, rodina, ktorej otec alebo matka prišli o prácu, rodina ktorá sa ocitla v ťažkostiach a potrebuje pomoc. Uvedomujeme si, že Ježišove slova patria nám všetkým, či štátnym alebo cirkevným predstaveným. Koľkokrát mame plné ústa pekných rečí o láske a pomoci, ale ak máme prejaviť kúsok súcitu či lásky my sami, veľmi dobre sa vieme ospravedlniť.

Položme si dnes otázku: ako žijeme svoju lásku v dnešnom svete? Neostávame niekedy iba pri prázdnych slovách a frázach o láske a službe? Žiaľ, v dnešnom svete to chodí tak, že politik si všíma potreby ľudí iba keď je pred voľbami a kresťan iba v kostole, keď počuje o láske – ale mimo neho často zabúda aj na lásku aj na službu…

Autor jednej publikácie spomína ako sa prednedávnom stretol s človekom, ktorý bol podľa neho veľmi úspešný, mal veľa priateľov, bol známi… Hovorí: myslel som si, že má všetko… Žiaľ, mýlil som sa. Pri rozhovore mi povedal: vieš, dosiahol som určitú kariéru a veľa ľudí mi pri preberaní hodnosti blahoželalo. Títo v uvodzovkách „priatelia“ mi hovorili krásne frázy: Máme ťa radi… pomôžeme ti kedykoľvek to budeš potrebovať… vždy sa na nás s dôverou obráť… Sľubovali mi „hory-doly“, ale po čase, keď som sa rozhodol nie podľa ich predstáv, ocitol som sa sám. Ani jeden mi nepomohol a slová, ktoré mi adresovali pred pár mesiacmi stratili platnosť. Vtedy mi podali pomocnú ruku ľudia, od ktorých som to nikdy nečakal. Títo nečakaní priatelia neboli ani zvlášť kresťansky založení. Za „ušami“ mali toho veľa. Čo ma však na nich najviac zaujalo, bola ochota služby druhému človeku. Nakoniec sme sa stali dobrými priateľmi a viem, že oni mi tú „pomocnú ruku“ naozaj podajú kedykoľvek. Napokon na konci článku napísal vetu, ktorá ma najviac oslovila, hovorí: Stretol som lásku a pomoc tam, kde by som ju nikdy nečakal a nehľadal.

Žiaľ – je to obyčajne tak, že tam kde sa o láske a pomoci najviac rozpráva, jej mnohokrát vôbec niet a tam, kde sa o nej nerozpráva, tam sa žije.

Ježiš v dnešnom úryvku evanjelia chce, aby sme vždy pamätali na konkrétnu lásku v našom živote, Kresťanská láska je skutočná keď koná konkrétne skutky: nasýti hladných, navštívi chorých, poteší zarmútených, ochráni slabých… Láska je konkrétna. Prvé kritérium pre nás kresťanov by malo byť milovať skutkami, nie slovami. Naše slová odveje vietor! Dnes tu sú, zajtra nie sú. Druhým kritériom je, že pre lásku je dôležitejšie dávať než dostávať. Kto miluje, dáva, dáva… Dáva úsmev, dáva veci, dáva život, dáva sa Bohu a druhým. Naopak, kto nemiluje, kto je egoista, stále hľadá, čo by mohol dostať.. snaží sa vlastniť, mať výhody… Zachovajme si otvorené srdce, nie ako bolo na začiatku srdce učeníkov, ktoré bolo uzavreté a nič nechápalo: Zostávajme v Bohu a Boh ostane v nás – ostaňme v láske. Dnešnú nedeľu sme všetci povolaní ku konkrétnej láske a službe. Inými slovami – byť súcitný ako Ježiš so zástupom ľudí, ktorí boli hladní.

Bratia a sestry, pomáhajme druhým s bežnými vecami. A tak naplníme Kristov príklad byť súcitnými. Zamyslime sa dnes, ako môžeme napodobňovať Kristov príklad tam, kde práve sme.