Drahí bratia a sestry,

dnes sa nachádzame uprostred pôstnej cesty a Cirkev nás pozýva pozrieť sa na kríž. Nie je to znak porážky, ani symbol bolesti, ale strom života a zdroj sily. V byzantskej tradícii spievame: „Krížu tvojmu klaniame sa, Vládca, a sväté vzkriesenie tvoje oslavujeme.“ Klaniame sa krížu, ale zároveň oslavujeme vzkriesenie, lebo jedno bez druhého neexistuje.

Kríž je cestou, po ktorej máme kráčať, hoci je náročná. Každý z nás pozná slabosť, pád a hriech. Niekedy sa cítime nepochopení, zranení alebo stratení. Utekáme pred tým, čo nás bolí a čo si sami priznať nechceme. A predsa práve tam, uprostred našej slabosti, sa ukazuje Božia moc. Boh si vybral kríž, aby ukázal, že v slabosti sa rodí sila a v hriechu je cesta k odpusteniu.

Dnes by som sa s vami rád zamyslel nad troma slovami, ktoré nám kríž prináša – bohatstvo, pokora a pokoj.

V kríži je bohatstvo. Svet meria bohatstvo peniazmi, úspechom alebo postavením, ale Kristus na kríži nemá nič. Odev mu zobrali, priatelia ušli, zostáva len láska. A práve tam je skutočné bohatstvo. Kríž nám zjavuje, že aj my, so všetkou našou slabosťou a hriechom, môžeme byť prijatí a milovaní. Keď sa klaniame krížu, klaniame sa láske, ktorá odpúšťa a prijíma nás takých, akí sme. A predsa, keď máme Krista, nič nám nechýba. Kríž sa stáva pokladom uprostred života a kto ho prijme, objaví v ňom zmysel svojho utrpenia, nádej do budúcnosti a cestu k večnému životu.

V kríži je pokora. Syn Boží sa nestal víťazom podľa logiky sveta. Nezostúpil z kríža, aby dokázal svoju moc, zostal tam, mlčal a odpúšťal. Pokora nie je slabosť, je pravda – pravda o tom, že bez Boha nič nemôžeme, že potrebujeme milosť a že aj my máme svoj kríž. Možno je to kríž choroby, starostí, pádov či nepochopenia. Kríž nás učí povedať: „Bože, bez teba to nezvládnem.“ A práve vtedy sa začína naša sila. Keď sa človek skloní pred krížom, učí sa skloniť aj pred Bohom. A kto sa skloní pred Bohom, už sa nemusí báť ľudí.

V kríži je pokoj. Možno sa to zdá paradoxné, ale mnohí svätí našli pokoj práve uprostred utrpenia. Nie preto, že by ich nič nebolelo, ale preto, že vedeli, komu patria. Kristus na kríži vyslovuje: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ To je pokoj úplnej dôvery. Pokoj neprichádza vtedy, keď nemáme problémy, ale keď vieme, že Boh je s nami aj v temnote. Kríž stojí uprostred našej cesty ako strom uprostred púšte – dáva tieň, dáva silu pokračovať a ukazuje, že v ňom nachádzame odpustenie, prijatie a nový začiatok.

Keď dnes pristúpime a pokloníme sa svätému krížu, neskloňme sa len telom, skloniť sa treba aj srdcom. Položme k nemu svoje starosti, hriechy, bolesti a strachy a dovoľme Kristovi, aby ich vzal na seba – ako ich už raz vzal. Nezabudnime, že v kríži je bohatstvo, lebo je tam láska, v kríži je pokora, lebo je tam pravda a v kríži je pokoj, lebo je tam dôvera. A kde je Kristus, tam je všetko.

Nech nám Svätý kríž dá silu dokončiť pôstnu cestu, aby sme s čistým srdcom mohli volať v Pasche: „Kristus vstal z mŕtvych!“