Drahí bratia a sestry, dnes sme v evanjeliu počuli o štvorakej pôde. Ježiš tu hovorí, že semeno je Božie Slovo a pôda je ľudské srdce, ktoré môže prijať evanjelium štyrmi spôsobmi (por.: Lk 8, 11-15).
Podľa textu sme poslucháčmi – na kraji cesty – na skale – v tŕni – alebo v dobrej zemi. Myslím si, že v živote tú našu “pôdu” často meníme… ľahko sa môžeme ocitnúť na skale či pri ceste, niekedy aj v tŕni, ale i v dobrej zemi. Zamýšľal som sa nad tým, či sa niekedy aj my sami nesprávame ako taká štvoraká pôda a ľudia na ktorých pôsobíme ako zrniečka…
Počas môjho pôsobenia vo farnosti som sa stretom a rozprával s rôznymi ľuďmi. Viacerých som aj navštívil. Niektorí boli zapálení pre Boha, jeho evanjelium. Usilovne slúžili Bohu, ľudom, spoločenstvu. Boli ako zrniečko, ktoré padlo do dobrej pôdy, a prinášalo úrodu. Iných musím prirovnať k ľuďom bez života – vyprahnutí, akoby nemali vlahu. Síce počúvali Evanjelium, chápali jeho slová, aj sa ho pokúšali šíriť ďalej, ale nezapustili korene, a tak vyhoreli.
Zažil som aj situácie kedy ľudia, ktorí dlho slúžili vo farnosti, spoločenstvo opustili a nechali sa pohltiť svetským životom. A nakoniec boli aj takí, ktorí si vypočuli Božie Slovo, ale ho neprijali a už sa viac v kostole neukázali. Nemajú záujem o cirkev, spoločenstvo ani o radostnú zvesť evanjelia.
Určite poznáme takýchto ľudí, pretože dosť často počúvam pri rozhovoroch a iných príležitostiach od ľudí sťažnosti na vlastnú rodinu, deti, atď. Vychovala som synov, dcéry kresťanským životom a teraz! Počas celého roka nepríde do chrámu, ak sa ich opýtam, alebo napomeniem, aby išli na sv. spoveď, liturgiu. ich odpoveď je nemám čas, som unavená, aspoň jeden deň v týždni si chcem pospať, dnes je taká doba, alebo, mami ja verím, že Boh je, ale nepotrebujem ísť do chrámu – chcem si oddýchnuť, načo by som išiel na spoveď, nikoho som nezabil atď atď… Deti sú nepokrstené, nevedia, čo je to kostol, vlastná dcéra zakazuje mame, aby privádzala vnúčatá k Bohu.
Kde je chyba? Na túto otázku je ťažko odpovedať. Žiaľ všetci – aj my kňazi, robíme chyby. Cez leto, alebo aj v priebehu roka organizujeme veľa akcií pre deti, mládež, rodiny, mnoho ľudí sa aj nadchne, ale potom sa im prestaneme venovať. Nestačí iba ich nadchnúť, ale naďalej sa im venovať – sprevádzať. Spoločne s nimi zapustiť korenie. Ak s nimi „nezapustime korene“ potom sa nečudujme, že odchádzajú.
Ak poznáme, alebo sme čítali evanjelium zistíme ako to robil Ježiš. Venoval veľa času nie iba učeníkom, ale aj ostatným ľuďom. Preto Kristus nás aj dnešným úryvkom vyzýva, aby sme sa venovali každému, kto s radosťou prijíma Božie Slovo, je nadšený pre Krista. ale má v srdci ešte veľa nezodpovedaných otázok. Poskytnime všetkým dobrú pôdu, aby sa mali možnosť zakoreniť a prinášať úrodu pre ďalšie generácie. Nedopusťme, aby vyhoreli. Nestavajme ľudí, ktorí pred mesiacom uverili, hneď do “pozoru” moralizovaním. Dajme im čas a priestor, aby mohli čerpať silu z poznávania Krista. A až potom, po určitom čase budeme mať v našich rodinách, farnosti plných a silných ľudí, ktorí budú stáť pevne, aj vtedy keď prídu skúšky.
Samozrejme nezabudnime, aj na nás samotných. Majme na pamäti, že aj pole sa raz za čas necháva ležať úhorom, aby si oddýchlo, zazelenelo a mohlo ďalšie roky prinášať dobrú úrodu. Je to dobré nielen pre tú danú pôdu, ale pre celú krajinu. My ľudia, ktorí sme veriaci dlhé roky, tiež potrebujeme mať priestor na čerpanie síl – až potom budeme prinášať viac ovocia. Možno budeme mať pocit, že nič nerobíme, ako aj naši poľnohospodári majú dojem, že ležanie poľa prináša len stratu zisku. Každý z nás však potrebujeme oddych. Naše telo aj naša duša. Musíme mať čas, kedy sa utiahneme a budeme len s Bohom. On nám dá silu ísť ďalej.
Drahí bratia a sestry, ako som na začiatku povedal semeno je Božie Slovo a pôda je ľudské srdce, ktoré môže prijať evanjelium štyrmi spôsobmi (por.: Lk 8, 11-15).Odpovedzme si na otázku: “Akým spôsobom ho chcem prijať ja?” Ako sa rozhodneme?