O svätom biskupovi Žigmundovi Lozińskom (1870-1932) hovoria takúto udalosť: Ako ordinár osobne vítal prezidenta Ignáca Mościckeho v Pińsku a dovolil si na okraj akúsi kritiku. Keď sa potom dozvedel, že sa tým veľmi dotkol hlavy štátu, napísal odprosujúci list, ale výčitku nestiahol. Prezident mal vtedy povedať: „Urazil ma svätý, ale odprosil veľký svätý“.

Táto časť Evanjelia, v ktorej Ježiš hovorí o láske k nepriateľom a konaní dobra tým, ktorí nás nenávidia, bola a je pre nás, Jeho vyznávačov najťažšia na splnenie. V ťažkej realite každodenného života, láska k nepriateľom, a zvlášť odpustenie komusi nejakej veľkej krivdy, je mimoriadne ťažké. Neraz dokážeme celé roky nosiť v srdci urážku. Často počujeme slová: „Neodpustím mu to do smrti“.

Pozorujme pritom, že hoci nám je ťažko odpúšťať, tak ako často my sami túžime, aby nám ktosi odpustil; ba dokonca prosíme o odpustenie a žijeme, pretože nám bolo odpustené. Teda umenie odpúšťania je čímsi kľúčovým a nutným pre náš duchovný život. Bez neho by náš život bol neznesiteľným bremenom.

Znalci hadov hovoria, že napadnutý štrkáč sa stáva taký zúrivý, že od zlosti hryzie sám seba. Je to veľmi dobrý obraz toho, čo sa deje s nami, ak dovolíme, aby nás ovládala zlosť a nenávisť. Končí sa tým, že škodíme nie tým, ktorých nenávidíme, iba sami sebe. Lekári hovoria, že mnoho ich pacientov je obeťami vlastnej zlosti a nenávisti. Najlepším liekom pre nich by bolo prijať do srdca Ježišovu náuku z dnešného Evanjelia a použiť ju v živote: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia“.

William Shakespeare povedal: „Odpustenie je dvojaké požehnanie. Boh žehná tomu, ktorý odpustil i tomu, ktorý to odpustenie dosiahol“.

Napríklad mladá žena, keď odpustila svoju otcovi, s ktorým sa následkom nedorozumenia nerozprávala osem rokov, povedala: „Vo chvíli, keď som odpustila svojmu otcovi a začali sme sa znovu rozprávať, cítila som sa tak, akoby som vyšla z väzenia. Prvý raz po ôsmich rokoch som sa znovu cítila slobodná a šťastná“. Určite ťažký kameň smútku a bolesti spadol zo srdca aj jej otcovi.

Ktosi povedal, že „človek, ktorý nikdy nemal príležitosť k tomu, aby odpustil svojmu nepriateľovi, bol pozbavený najkrajšej skúsenosti, akú človek môže zažiť“.

Najkrajší príklad odpustenia nám dal sám Kristus, keď sa modlil na kríži za tých, ktorí Ho ukrižovali: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Pán Ježiš pozeral na nich z kríža nie ako na svojich prenasledovateľov, ale ako na deti svojho Otca, ktoré stratili vo svojom živote vlastnú cestu, ktoré sa stratili.

Keď odpúšťame našim blížnym, stávame sa podobní samému Bohu, ktorý nám neustále odpúšťa naše viny a preukazuje milosrdenstvo. Kresťanstvo je náboženstvom odpustenia, tak isto ako je náboženstvom lásky. A bez odpustenia niet lásky. Byť teda opravdivým vyznávačom Krista, znamená vedieť odpúšťať.

Odpúšťajme napriek tomu, že je nám to ťažké, že nás srdce bolí a puká pri spomienke na fyzické či morálne krivdy. Napriek tomu, že ktosi nechce zhodu, ba dokonca srší nenávisťou a naďalej robí všetko, aby nám uškodil, znepokojuje nás a krivdí nám. Modlime sa vtedy slovami Krista: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“.

Akým spôsobom môžeme sa učiť odpúšťaniu? Začnime modlitbou za toho, ktorý nás zranil alebo nám ukrivdil. Dúfajme, že modlitba pomaly premení srdcia tých, ktorí nám krivdia.

Začnime tiež modlitbou za seba samých. Modlime sa, aby nás Boh obdaril duchovnou silou odpustenia, tak ako posilnil Krista zomierajúceho na kríži a modliaceho sa za svojich prenasledovateľov.

Nakoniec, ak chceme skutočne odpustiť, pokúsme sa pomaly zabúdať na raniacu minulosti a myslieť na budúcnosť, na to, že všetci budeme kedysi stáť pred Bohom a všetci budeme potrebovať Jeho milosrdenstvo a odpustenie.

O tom, že máme odpúšťať, hoci sme boli kýmsi duchovne zranení a ukrivdení, nech svedčí pokorná výpoveď istej rehoľnej sestry, ktorá sa modlila v podobných situáciách nasledujúcim spôsobom: „Pane Ježišu, Ty vieš ako ťažko mi je v tejto chvíli odpustiť. A hoci ja nedokážem teraz tej osobe odpustiť, tak sa modlím a prosím Ťa, aby si ju Ty miloval a odpustil jej“.