Denná tlač raz priniesla správu o kráľovnej krásy Christíne Frabcisovej. Ako dvadsaťtriročná vyhrala prvú cenu o titul najkrajšej ženy. Za odmenu jej bola preplatená cesta okolo sveta lietadlom. V Londýne vystúpila z lietadla a ešte na letisku pred novinármi prehlásila: „Teraz zanechávam svetskú slávu i krásu a idem sa venovať kráse, ktorú som dostala pri sviatosti krstu.” Vtedajší denník Smena napísal, že vstúpila do prísneho kláštora sestier cisterciánok.

Sviatosť krstu, ktorú sme prijali v živote, je najväčšou a najdôležitejšou milosťou, akú sme mohli dostať. Pri sviatosti krstu bola naša duša nielen očistená od dedičného hriechu, ale bola aj ozdobená milosťou posväcujúcou. A to je najväčšia krása, akú človek môže dosiahnuť v živote.

Pána Ježiša pokrstil Ján Krstiteľ. Nebol to krst sviatostný. Jeho krst bol krstom pokánia, ktorý prijímali hriešnici na znak toho, že sa chcú polepšiť, zanechať hriechy a robiť pokánie.

Pán Ježiš, bol najčistejší a prijal krst pokánia, symbolický, lebo vzal na seba hriechy celého sveta. Svojím utrpením a svojou smrťou prišiel všetkých ľudí očistiť a oslobodiť od hriechov.

Keď hovoríme o krste Pána Ježiša, naše myšlienky zaletia k nášmu krstu. Krst sme prijali ešte ako deti. V ňom nás Boh očistil a urobil vnútorne krásnymi a podobnými Pánu Ježišovi. Otec nebeský vtedy nad nami vyriekol úžasné slová: „Toto je môj syn, toto je moja dcéra!” Stali sme sa skutočne Božími dietkami. Musíme si uvedomiť, že sviatosťou krstu sme boli povolaní k svätosti. To znamená, že vždy sa máme chrániť hriechu, a rozvíjať to, čo pri sviatosti krstu bolo zasiate do nášho srdca ako malé semienko. Čím ďalej, tým viac sa máme k Bohu približovať. Náš vzťah k Bohu má byť viditeľný aj v našom okolí. Svoje kresťanstvo máme žiť tak, aby sme boli dobrými apoštolmi a svedkami Ježiša Krista. Máme pomáhať každému pri hľadaní nebeského Otca, zvlášť ak ho ešte nepoznajú.

Smelo môžeme povedať, že práve dnes je veľmi potrebné a aktuálne, aby sme si svoju kresťanskú povinnosť svedomite plnili. Dnešný človek nečaká na naše slová, ale predovšetkým na dobrý príklad kresťanského života, lebo slová povzbudzujú, ale príklady priťahujú.

Pravé kresťanstvo je každému sympatické. Nesympatické môže byť iba kresťanstvo zdeformované.

Našou povinnosťou, vyplývajúcou zo sviatosti krstu, je pomáhať iným nájsť Boha, bez ktorého nikto nemôže ani šťastne žiť, ani zomrieť. Dnes mnohí nepoznajú Boha ani Ježiša. Mnohí rodičia zanedbali náboženskú výchovu svojich detí z obavy, že im to môže v živote poškodiť. Takíto ľudia bez vlastnej viny žijú bez Boha a kráčajú v tme nevery. Ale aj oni chcú byť šťastní, túžia po ňom, ale ho môžu nájsť. Nájdu ho iba vtedy, ak im k tomu dopomôžeme. Nemôžeme svojmu blížnemu preukázať väčšiu službu, ako keď mu pomôžeme nájsť Boha. A to je naša kresťanská povinnosť.

Nech nám Panna Mária, Matka všetkých, pomôže túto veľkú povinnosť splniť.