Bratia a sestry. Koľké to len bolo prekvapenie, keď sa človek, ktorý sa roky vysmieval z Cirkvi, zrazu objavil na svätej liturgii! Farár ho oslovil a starší pán mu vraví: „Zaprisahal som sa, že do kostola nevstúpim. Za to, že to je inak, môže toto dieťa“, ukazuje farárovi obrázok v novinách. Bola na ňom jeho vnučka, ako odpovedá na anketovú otázku: „Čo by si si želala od Ježiška?“ Odpovedala: „Takého starkého, ktorý by so mnou chodieval do kostola. Môj je zaťatý, do kostola nikdy nejde, hoci som ho o to už toľkokrát prosila.“

Bratia a sestry, aj tento príbeh ukazuje, že dieťa má moc zmeniť naše zmýšľanie. Zmeniť ľudské srdcia. Malá vnučka zmenila odpor svojho dedka, ktorý mal voči Bohu a cirkvi. Nielen my vychovávame deti, ale aj deti vychovávajú nás. Platí to aj o betlehemskom dieťati Ježišovi.

Všimnime si, čo nám Pán Boh hovorí prostredníctvom Ježiša. Cez Ježiša Krista Boh ukázal, že má rád všetkých ľudí, že nás chce zachrániť, že chce naše dobro a že nám rozumie. Ak niekto povie: „Bože, Ty mi nemôžeš rozumieť“, Vianoce sú svedectvom, že to neplatí. Neplatí, že Boh nevie, čo znamená hladovať, neplatí, že Boh nevie, čo znamená byť sám, že nechápe aké to je, keď nám zomrie niekto, koho sme mali radi. Vianoce – skutočnosť, že Boh sa stal človekom – sú svedectvom, že Boh vie, čo znamená byť neprijatý, nemať domov, vie, aké to je, keď nás ktosi krivo obviní, keď o nás roznáša zlý chýr a robí zlé reči.

V Ježišovi sa Boh stal bratom nás všetkých a túži žiť s nami. Stal sa jedným z nás, aby nám rečou, ktorej rozumieme, oznámil, že nás miluje. Boh nás miluje i s našimi previneniami. Miluje bez ohľadu na to, či stojíme o Jeho lásku, alebo o ňu nestojíme. On nás miluje takých, akí sme, no nechce, aby sme zotrvávali v tom, čo nás od neho odlučuje. Môžeme k Nemu s dôverou prísť, so všetkým s čím zápasíme – s našimi bolesťami, porušenými vzťahmi, trápeniami… On má o nás vážnu starosť a dáva nám novú príležitosť prekonávať ťažkosti a uzdraviť choré vzťahy.

Veď Vianoce nie sú zimnou rozprávkou, ale Božou záchrannou akciou. Vianoce nás vyzývajú prijať Krista a nechať sa ním vychovávať. Určite, každý z nás by bol rád, keby ľudia k sebe boli  takí, ako na Vianoce – lepší, ohľaduplnejší, láskavejší, štedrejší, ľudskejší… Spravodlivejší a krajší život totiž nikdy nevzíde z príkazov či etických noriem, ale z lásky, ktorú nám dáva Boh, hoci si ju nezaslúžime.

Bratia a sestry, ak túžime, aby vzťahy medzi ľuďmi, ktoré sú na Vianoce krajšie ako inokedy, pretrvali, potom si neplánujme budúcnosť bez Boha, nežime tak, ako by Boh neexistoval.

Prijímajme Božiu lásku, ktorá k nám prichádza v Ježišovi a dajme sa ňou viesť a vychovávať.