Kráľ Ľudovít XIV., videl v jednu nedeľu, že kaplnka vo Wersailles je skoro prázdna. Udivený sa spýtal na dôvod biskupa Fenelona. A biskup odpovedal: “Dnes ráno som utrúsil poznámku, že ty, kráľ, neprídeš na Svätú Omšu. Chcel som sa presvedčiť, koľko tvojich dvoranov prichádza na Svätú Omšu kvôli Kristovi, a koľkí iba kvôli tomu, aby sa páčili tebe, kráľ.

Bratia a sestry, či aj dnes neprichádzajú niektorí do kostola len preto, aby sa stretli so známymi, priateľmi, zo zvyku, z poslušnosti, či len aby ukázali svoje nové šaty?

Vďaka Bohu, že nechýbajú aj dobré príklady medzi nami. Takým príkladom je aj výpoveď mladej ženy, ktorá hovorí o ťažkostiach, ktoré musí prekonať, keď ide na nedeľnú Svätú Liturgiu – Omšu. Ale hneď dodáva: “Predsa Ježiš čaká na mňa a iba to je podstatné. Niekedy si aj pomyslím – nemám čas… ale okamžite mi napadnú slová Ježiša: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše (Mt 6, 33). Vidím, že deň, ktorý začínam Svätou liturgiou, je pre mňa omnoho lepšie zorganizovaný…”

Položme si dnes jednoduchú otázku: Prečo sme tu? Aby nás druhí videli? Aby sme sa predviedli v nových šatách? Aby boli rodičia spokojní? Ja pevne dúfam, že nie pre tieto a podobné veci… My sme tu preto, aby sme boli s Kristom… aby sme sa mu poďakovali za dar Eucharistie.

Bol by som dnes rád, aby sme si všetci uvedomili, že náš chrám – a nielen náš, ale všetky chrámy – sú „časťou Svätej zeme,“ lebo Ježiš je tu s nami prítomný, tu a teraz v Najsvätejšej Sviatosti.

Tak, ako v Betleheme, Pán Ježiš sa rodí tu, v našej svätyni na oltári pri každej sv. Liturgii. Taktiež tu, v našej svätyni, robí Kristus mnohé zázraky: uzdravuje nás z našich hriechov; navracia zrak tým, ktorí nedokážu vidieť Božie a duchovné veci; uzdravuje duchovne chromých preto, aby mohli kráčať Jeho cestami.

Tak, ako v Káne Galilejskej sa zúčastňuje na každom sobáši, ktorý sa uzatvára tu v našej svätyni a požehnáva novomanželov.

Tak, ako Kristus plakal nad smrťou svojho priateľa Lazára, tak plače Pán Ježiš s nami tu v kostole, keď sa lúčime s našimi milovanými zomrelými. Skutočne, náš Spasiteľ nás tak veľmi miluje, a chce byť tak blízko pri nás, že urobil z nášho kostola „Svätú zem“.

V Španielsku okolo Barcelony je slávne prímorské mestečko Sitgs. Jeho obyvatelia na vlastné trovy vystieľajú vankúšmi kvetov ulice, po ktorých má prejsť procesia Božieho Tela. Môžeme si predstaviť, koľko ton lupienkov a hlavičiek kvetov pohltí táto cesta. A ľudia celú jednu noc pracujú na kolenách a skladajú dômyselné vzory z kvetov, aby vyjadrili svoju lásku a vďačnosť Kristovi, ktorý zostal s nimi v Eucharistii.

Bratia a sestry! Obnovme dnes aj my našu vieru a lásku ku Kristovi v Najsvätejšej Eucharistii. Buďme vďační za Jeho prítomnosť uprostred nás. Prijímajme Ho čo najčastejšie v Najsvätejšej Sviatosti. Na Jeho veľkú lásku odpovedajme našou láskou!