Obrázok k článku

Udalosti „Veľkého“ týždňa.

Kresťanské sviatky Veľkej noci úzko nadväzujú na židovskú Veľkú Noc. Židia si počas týchto sviatkov odjakživa pripomínajú jednu z nosných udalosť svojich dejín ako aj svojho sebaurčenia – vyslobodenie zo 400 ročného egyptského otroctva. Deviatimi ranami – pohromami rôzneho charakteru, sa Boh snažil prinútiť egyptského faraóna, aby národ izraelský prepustil na slobodu. Ten to však tvrdohlavo odmietal. Posledná desiata rana, ktorú Boh dopustil na Egypt, bola smrť prvorodených. Zomrel aj samotný faraónov syn. V rodinách Izraelitov však nezomrel nikto. Ich dvere totiž boli pomazané krvou bezchybného baránka. Tak im to prikázal Mojžiš, aby každá rodina za seba zabila jedného baránka a jeho krvou pomazala dvere. Po tejto rane faraón Izraelitov prepustil na slobodu. Vtedy, keď sa židovské rodiny spolu stretávali, aby slávili tzv. hod baránka a všetky dejinné udalosti si sprítomňovali, sa naposledy so svojimi učeníkmi stretol aj Pán Ježiš presne s týmto zámerom. Počas tejto tzv. poslednej večere dochádza však k dramatickému zvratu, keď Ježiš chlieb označuje za svoje telo, ktoré sa za Jeho učeníkov vydáva (obetuje) a víno označuje za svoju krv, ktorá sa za nich vylieva. Toto si ako kresťania pripomíname v Zelený Štvrtok.

Ježiš sám sa teda identifikuje s baránkom z izraelských dejín. Tak ako krv baránka zachránila pred smrťou vtedy Izraelitov, tak krv Ježiša, Syna Božieho, preliata na kríži zachraňuje pred večnou smrťou nás. Odplata za hriech je totiž smrť. Boh však netúži po našej smrti, treste a odsúdení. Chce nám dať život, odpustenie a zmierenie. Dlh hriechu ľudí voči Bohu však môže splatiť iba niekto, kto sám nikdy nezhrešil, je teda dokonalý, no súčasne môže zomrieť. A tým je len jeden. Ježiš – pravý, dokonalý nesmrteľný Boh i smrteľný človek súčasne. Ako Boh nikdy nezhrešil. Ako človek môže zomrieť. Spĺňa teda obidve podmienky. Jeho zástupnú obeť za ľudí celého sveta si pripomíname na Veľký Piatok.

On ako Baránok Boží tak i nás oslobodzuje od strachu zo smrti, z odsúdenia, trestu a z Boha. Kto túto Jeho obeť prijíma a verí tomu, kto je Jeho telo a pije Jeho krv pri svätej Liturgii, má Ním samým sľúbený večný život. Nie smrť má však posledné slovo pri Ježišovi, ale život. O tri dni budem vzkriesený – povedal. A tak sa aj stalo.

Na Veľkonočné ráno je Jeho hrob prázdny. Anjel svedčí : Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Vstal, niet Ho tu! Ajhľa, miesto kde Ho položili! To je dôkaz, že Boh Otec obeť zmierenia svojho Syna prijal. Je postačujúca, platná naveky. Nijako ju netreba vylepšovať ani opakovať. Z tejto obete môže mať večný osoh každý, kto je za ňu vďačný, verí jej a prijíma ju. Nad tým sa Boh nehnevá. Je s Bohom zmierený, je mu odpustené.

Veľká noc je teda o nádeji, milosti, odpustení, zmierení a najmä o veľkej ponuke, ktorá je stále aktuálna pre každého z nás. Boh totiž tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný. Záleží len od nás, ako na tieto slová zareagujeme.

 

Zdieľať na Facebooku