Bratia a sestry,

istý príbeh rozpráva o mužovi, ktorý sa kúpal vo veľkom jazere. Cítil, že už nedokáže doplávať späť k brehu. Volal teda: „Bože, zachráň ma!“ Zakrátko sa pri ňom objavil čln, no muž pomoc odmietol. – Vraj ho zachráni Boh – a modlil sa ďalej. Za moment sa v nešťastníkovej blízkosti zjavila jachta. Chlapíkovi hodili záchranné koleso. No on opäť odmietol pomoc s tým, že ho zachráni Boh. Ďalej k Nemu volal o pomoc a nad mužom zakrúžil vrtuľník a spustil mu záchranné lano. Muž poznove odmietol a… onedlho sa utopil. Na druhom svete vyčítal Bohu: „Toľko som Ťa volal a Ty si ma nechal zomrieť; nepomohol si mi.“ Pán Boh mu odvetil: „Ako to, že nie? Poslal som ti čln, jachtu aj vrtuľník ale tebe to nestačilo… – Čo si ešte čakal?“

Toľko trpko – úsmevný príbeh. Má tragický koniec, no jeho posolstvo je zrozumiteľné – totiž, že onen muž nerozpoznal Božiu pomoc v tom, čo sa mu naskytlo. Nepochopil, že sám Pán Boh mu podáva pomocnú ruku prostredníctvom rúk, ktoré sú ochotné pomáhať.

Udalosť, ktorú si dnes pripomíname, je z Božej strany znamením, že Pán Boh sa chce zjaviť všetkým. Bohozjavenie znamená, že sám Pán Boh sa nám chce dať spoznať. Iniciatíva vychádza od Neho.

Pán Boh sa nám zjavuje, aby sme Ho poznali, prijali, dali Mu svoju dôveru a lásku. V Ježišovi sa zjavil dokonale, nečakajme, že sa stane ešte niečo iné, podľa našich predstáv. Teraz sa totiž musí stať niečo v nás. Musíme Ho prijať! Otvoriť sa mu. Bez toho, aby sme sa sklonili pred Ježišom – predovšetkým vo svojom vnútri, nemôžeme Pána Boha poznať.

Pán Boh nám dal svojho Syna – to najväčšie znamenie, nad ktoré už niet väčšie. Môžeme mu buď uveriť, alebo sa mu vzoprieť. Tretej možnosti niet.

Predstavme si seba za volantom auta, ako uháňame po ceste, keď ktosi na krajnici dvíha ruku a dáva nám znamenie. Ukazuje, že nás chce zastaviť a má záujem cestovať s nami. Môže to skúšať a my môžeme zastaviť, alebo… – ešte viac dupnúť na plyn. Veď znamenie nie je barikádou blokujúcou jazdnú dráhu, ale znamením, výzvou. Stáva sa, že ideme bez zastavenia ďalej, akoby nič, no v skutočnosti sa stalo to najhoršie. Ten neznámy, na znamenie ktorého sme nedbali, bol Boh. Niet väčšieho omylu ako nezastaviť, neotvoriť Mu dvere, nepustiť Ho k sebe a ísť životom bez Neho.

Znamenia, ktoré nám Boh dáva i v dnešný sviatok Bohozjavennia sú odkazom k Božiemu Slovu, k Pánovej láske darovanej nám v Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Otvorené srdce to rozpozná. Prosme o takúto otvorenosť, úprimnosť sŕdc – o živú vieru pre nás, naše deti aj pre ľudí, s ktorými sa stretávame. Amen.