Bratia a sestry!

Počas týchto sviatočných dní si asi každý želá, aby ich prežil v pokoji. Prajeme si šťastie, zdravie, radosť a obdarúvame sa darčekmi. Našim postojom vyjadrujeme to, ako si my sami predstavujeme ideálne Vianoce. Takto by sme ich sami túžili prežiť. Dosť sa hovorí o láske medzi ľuďmi, o porozumení a odpustení. Zdá sa nám, že sme k sebe milší, ochotnejší, ohľaduplnejší a tolerantnejší. Pripadá nám to niekedy možno ako nejaká idylka, ktorá je vzdialená od reality.

Ja nechcem v nikom z nás túto pohodu narúšať. Určite aj mne by sa páčilo prežiť Vianočný čas takto. Všetci si veľmi radi spomíname na čas, keď sme boli ešte malí. Tešili sme sa na štedrovečernú večeru. Tešili sme sa na darčeky. No neboli to len darčeky. Radosť sme mali aj z rodinných tradícií.

Nechcem vás v tento večer – deň zaťažovať spomienkami. Každý máme nejaké. No čím sme starší, tým viac si uvedomujeme, že keď počas Vianoc zostaneme len pri prianiach a želaniach, akokoľvek úprimne vyslovených, je to síce pekné, ale nestačí to. Ak si prajeme pokoj, potom ho my sami musíme vytvárať a v pokoji s inými žiť. Povedané slovami Písma: Iných pokladať za hodnejších než seba. Ak si prajeme pohodu, musíme sa o ňu my sami pričiniť. A to tak, že si dokážeme skutočne odpustiť a nebudeme počas tých dní hrať len nejaké divadielko, že je to medzi nami úplne v poriadku. Ak si prajeme lásku, potom ju najprv my musíme rozdávať a šíriť okolo seba, a to celkom nezištne, bez akýchkoľvek očakávaní. Sama nám z neba nespadne. No a keď si prajeme toleranciu a ohľaduplnosť, tiež sa k tomu musíme odhodlať predovšetkým my sami. Teda správať sa tolerantne a ohľaduplne.

Ak si zakladáme na tom, že sa celá rodina zídeme, je to pekné, pretože nie všetky rodiny sú dnes pokope. No Vianoce dnes žijú i osamotení ľudia, opustení vlastnou rodinou a zabudnutí celou spoločnosťou. Ako oni prežívajú čas radosti, veselosti?

Ak si zakladáme len na tom, že máme všetkého dostatok – tak na jedenie ako aj na pitie –  Ďakujme i za to Bohu, že nie sme v núdzi! Že máme strechu nad hlavou. Že pri sebe máme tých, ktorým na nás záleží a nám zas na nich. To nie sú veci samozrejmé ani automatické. No myslime i na tých, ktorým toto dopriate nie je! Myslime na ťažko chorých, pre ktorých sú tieto Vianoce možno posledné v živote! Myslime na ľudí, ktorí prežívajú ťažké skúšky. Pamätajme na deti v nemocniciach, či detských domovoch! Myslime na nezamestnaných a núdznych, ktorí sa budú musieť veľmi uskromniť. Ako títo všetci budú prežívať „Tichú a svätú noc“?

Drahí veriaci, prečo si na začiatku sviatočných dní máme klásť takéto závažné otázky? Pretože už nie sme deti a na tento čas sa dívame inak ako pred x-rokmi. Musíme si klásť tieto nepríjemné otázky, lebo je to realita. Dnes sme duchom doby vedení k materiálnemu pohľadu nielen na tieto sviatky. Zo všetkých strán sme bombardovaní výzvami, čo všetko nám ešte pre pokojné a úžasné Vianoce treba, resp. bez čoho ich celkom určite spokojne neprežijeme. Zaručene nám nejaký svelý výrobok k pokojným Vianociam ešte stále chýba…

No nezabúdajme na to, že čaro  týchto dní spočíva v inom obsahu. Ak Vianoce nenaplníme duchovným obsahom, ak zostaneme len na materiálnom leveli, potom sa na chvíľu budeme z niektorých darčekov tešiť, ale i najlepšie prekvapenie po čase zovšednie. Chcem tým povedať, že pokiaľ nás sviatky narodenia Ježiša Krista nezmenia vnútorne a dlhodobo, pokiaľ nás tento čas neprivedie k zamysleniu nad životom a hodnotami pre ktoré žijeme, pokiaľ nás tento čas neprivedie bližšie k Bohu, k pôvodcovi a prameňu lásky, pokoja, mieru, odpustenia, tolerancie, ochoty či ohľaduplnosti – potom to nebude dobre a v plnosti prežitý čas.

Ako som už naznačil i počas týchto Vianoc je na svete nemálo tých, ktorí bojujú. Nemyslím ani tak na vojnové konflikty. Skôr myslím na vnútorné zápasy konkrétnych ľudí. Vážne chorí, opustení atď.

Samozrejme aj tie prvé Vianoce boli snáď všetko iné len nie ideálne. Muselo to byť veľmi ťažké chodiť v pôrodných bolestiach krížom krážom po Betleheme a byť neprijatý s tým, že je všetko obsadené. Musel to byť vnútorný zápas odhodlať sa priviesť dieťa na svet medzi zvieratami v maštali – v zápachu, špine, v drsných podmienkach kamennej jaskyne. A predsa. Ani Mária, ani Jozef to vtedy nevzdali. Mária neprotestovala, keď sa dozvedela, že sa stane matkou pre Ježiša. Jozef neprotestoval vziať si tehotnú snúbenicu za ženu. Neprotestovali ani proti nariadeniu cisára Augusta a nakoniec v pokore prijali jasle pre zvieratá za kolísku pre narodené dieťatko. A to všetko v radosti, že mohli byť pri Božom zásahu do dejín. Že toho mohli byť účastní. Že sa na tom mohli podieľať. Že práve oni mali tú milosť, priviesť na svet a ďalej vychovávať budúceho Spasiteľa celého sveta.

Dáte mi za pravdu, že Vianoce sú aj dnes pre mnohých zápasom. Pre nemocného tento zápas možno spočíva v rozhodnutí – prijmem svoj údel v tichosti, pokore a zároveň v nádeji? Ježiš prišiel aj preto, aby ma preniesol cez smrť a dal mi večný život vo svojom kráľovstve… Pre človeka bez práce tento zápas spočíva v možno rozhodnutí – prijmem do svojho života fakt, že aj keď nepracujem, môj život má zmysel a hodnotu? Dokonca takú veľkú, že ten malý narodený chlapček za mňa potom položil svoj život? Pre dobre zabezpečeného človeka Vianočný zápas možno spočíva v rozhodnutí – budem viac myslieť a podporovať tých, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v núdzi? Boh mi veľa požehnal… Pre naše deti tento zápas spočíva snáď v rozhodnutí – prijmem v narodenom Ježišovi do svojho mladého života  vzor ako byť rodičom a autoritám poslušným alebo sa budem i naďalej tváriť, že všetko sa vždy a zakaždým musí krútiť len okolo mňa? A pre rodičov Vianočný zápas spočíva zas v rozhodnutí – budem svojim deťom o tomto Ježišovi hovoriť viac než len raz za rok na Vianoce? Budem s nimi prichádzať do chrámu, aby už od malička spoznávali, že sú ako pokrstení súčasťou veľkej rodiny – cirkvi a splním sľub, ktorý som Bohu dal pri krste svojho dieťaťa?  Nuž a takto by sme mohli pokračovať.

Bratia a sestry, nadovšetko je tento čas časom vnútorného zápasu v jednej spoločnej veci, či prijmem do svojho života  novonarodeného Ježiša a posolstvo, ktoré prináša.  

Otvorme preto všetci svoje životy pre Toho, ktorý prišiel, aby sme život mali v hojnosti. Pre Toho, ktorý prišiel s láskou, pokojom, mierom, zmierením, odpustením, sebaobetovaním – a tým všetkým chce naplniť aj tieto Vianoce i celý ďalší rok  v nás i našich rodinách. Amen.