Pred niekoľkými rokmi skupina potápačov, ktorí sa zaoberali hľadaním potopených lodí,

našla na brehu Írska španielsku loď, ktorá sa potopila pred viac ako 400 rokmi. Okrem iných cenných vecí nájdených na tejto potopenej lodi, najväčší dojem na potápačov urobil zlatý snubný prsteň. Na vonkajšom obvode tejto obrúčky bolo vygravírované srdce na dlani. Pod touto kresbou boli slová: “Nič viac ti nemôžem dať”

Boh, keď zoslal na svet svojho Jednorodeného Syna, vyslovil podobné slová: „Nič viac ti nemôžem darovať“.

V tento požehnaný deň slávime jedno z najradostnejších tajomstiev našej spásy. Ježiš Kristus sa stal človekom. Prišiel na zem, aby nám rozprával o Bohu našim ľudským jazykom.

Ježiš nám oznamuje, že Boh miluje každého z nás a túži po našom šťastí. Túto zázračnú správu nám mohol Boh oznámiť tak, že by bol poslal svojho posla. Mohol k nám poslať anjela. On nás však tak veľmi miluje, že k nám poslal svojho Syna.

Boh poslal na zem svojho Syna preto, aby On, žijúci ľudským životom, naučil nás, ako máme žiť.

Stará africká legenda hovorí o chlapcovi, ktorý mal meno Jonatán a ktorý sa chcel dozvedieť „akou rečou hovorí Pán Boh?“. Kládol túto otázku starším a múdrejším ľuďom od seba. Každý z opýtaných však krútil hlavou a odpovedal, že nevie.

To ešte viac podnecovalo zvedavosť chlapca. V hĺbke srdca totiž cítil, že žije na zemi ktosi taký, kto mu dokáže dať odpoveď na túto otázku. S plynutím času sa z chlapca Jonatána stával mládenec. Začal putovať po iných krajinách, ba dokonca iných kontinentoch a kládol tú istú otázku ľuďom, ktorých stretol. Bohužiaľ, nikto mu na ňu nevedel odpovedať.

Nakoniec, ako hovorí legenda, istého večera, Jonatán prišiel do malej dedinky v Palestíne, ktorá sa nazýva Betlehem. Bol taký unavený a znechutený, svojim neúčinným hľadaním, že sa rozhodol prenocovať v  Betleheme a ráno že sa vydá na cestu späť do rodného kraja. Keď sa pokúšal nájsť pre seba nocľah, ukázalo sa, že všetky miesta už boli obsadené. Začal teda hľadať pre seba odpočinok za mestom. Neskoro v noci konečne našiel také miesto. Bola to chudobná maštaľ pre dobytok, uprostred poľa. Keď sa k nej blížil, spozoroval, že už ktosi v nej nocuje. Ako vchádzal do nej, v strede videl mladý pár ľudí a maličké dieťatko. Keď mladá matka videla vstupujúceho mladíka, povedala mu: „Vítame ťa, Jonatán. Vieš, čakali sme tu na teba“.

Jonatán bol zaskočený takýmto privítaním. Odkiaľ tá mladá žena poznala moje meno? Jeho údiv bol ešte väčší, keď mladá matka povedala: „Dlhý čas putuješ po svete a hľadáš odpoveď na otázku: Akou rečou hovorí Pán Boh? Tvoja púť sa skončila. Tejto noci sa dozvieš, akou rečou hovorí Pán Boh. Boh hovorí rečou lásky! «Boh tak miloval svet, že poslal svojho Jednorodeného Syna»“ (Jn 3, 16).

Slová, ktoré Jonatán počul, zazneli ako sladká hudba v jeho srdci. Padol teda na kolená pred Božím Dieťaťom a od radosti plakal. Uvedomil si – aké je to jednoduché! Boh hovorí takou rečou, ktorej rozumie každý človek nezávisle od rasy, farby pokožky, pôvodu či národnosti. Boh hovorí rečou lásky!

Jonatán prebýval v maštali niekoľko dní, pričom pomáhal Márii a Jozefovi. A keď opúšťal maštaľku, rozhodol sa, že do tohto momentu on sám začne používať reč lásky. Keď tak robil, spozoroval, že mu všetci ľudia dokonale rozumejú, ale aj sami mu odpovedajú tou istou rečou. Ba čo viac, ľudia, ku ktorým hovoril rečou lásky, zabudli na svoju predchádzajúcu reč zla, hnevu a nenávisti a začali hovoriť rečou lásky.

Jonatán, keď sa neskôr pozastavil nad tým, čo sa stalo v jeho živote, objavil veľmi dôležitú pravdu: menovite, že vlastne toto mal na mysli Boh, keď poslal svojho Syna na svet. Boh chcel naučiť ľudí, aby tak ako On, aj ľudia používali reč lásky. Vedel totiž, že ak ľudia začnú používať túto reč, vtedy sa začnú vo svete diať zázračné veci.

Bratia a sestry! Boh nás dnes povoláva k splneniu podobného poslania. Túži, aby sme zabudli na starú reč zla, hnevu a nenávisti a začali používať novú, Božiu reč – reč lásky. Usilujme sa teda od tohto momentu byť voči sebe lepší. Prestaňme sa na seba hnevať. Vyhoďme zo srdca všetky urážky. Podajme si ruky, ako gesto lásky. Zavinšujme si všetko dobré.

Dnes, keď sa radujeme z narodenia Krista, súčasne ďakujeme Bohu za Jeho nekonečnú lásku k nám. Našu radosť, lásku a vďačnosť vyjadrime vo vrúcnej modlitbe, v krásnom speve kolied, vo vedomej účasti na dnešnej sv. liturgii. Ten istý Kristus, ktorý sa narodil v Betleheme, narodí sa dnes, v tejto hodine, počas sv. liturgii. A keď Ho prijmeme v Najsvätejšej Sviatosti, narodí sa tiež v našich srdciach. A vtedy sa v nich uskutoční zázrak Božieho Narodenia.