Bratia a sestry, určite mi dáte mi za pravdu ak poviem, že Vianoce sú sviatkami rodiny. Stretávame sa ako rodina – možno po dlhom čase… Pre mnohé rodiny sú Vianoce azda jediným časom, kedy sa spolu stretávajú.

Každý z nás žije vo svojej rodine a niekedy to v rodine nie je až také ľahké. Musíme pripustiť, že naše rodiny nie sú ideálne. Majú svoje “neduhy” – chyby, poklesky, hriechy. Aká je pre nás ideálna rodina?

Ideálna rodina je rodina, ktorá je funkčná. Nehovorím dokonalá. Dokonalú rodinu mi vytvoriť nedokážeme. Rozdiel medzi dokonalým a funkčným pochopíme, keď sa pozrieme napríklad na auto.

Auto môže mať potrhané poťahy, môže byť špinavé, nemoderné, aj hrdzavé, ale ak má dobrý  spoľahlivý motor, potom je funkčné. Funkčné auto je auto, ktoré spĺňa funkciu, pre ktorú bolo vytvorené – spoľahlivo nás dopraví tam, kam potrebujeme. Čo je funkciou rodiny?

Funkciou rodiny je vychovať zrelého človeka, ktorý má jasný zmysel života, vie čo chce a kým je – pozná samého seba. Na to aby sme dobre poznali seba, potrebujeme vyrastať v zdravých podmienkach, vo funkčnej rodine. A tu sa dostávame k otázke: Čo je vlastne rodina? V našej spoločnosti všetci vnímajú rodinu trochu inak. Niektorí považujú za svoju rodinu iba tých, s ktorými majú rovnaké DNA. Iní zahŕňajú do kruhu rodiny aj cirkev alebo školu. Ja si myslím, že sme všetci svojim spôsobom rodina.

Pre sv. Jozefa bola rodina Mária a Ježiš. Aj keď nebol jeho biologickým otcom, staral sa o Ježiša a Máriu. Cez evanjelia vidíme, že sa staral naozaj zodpovedne, chránil svoju rodinu aj napriek tomu, že mnohým veciam nerozumel. Bol chudobný, určite potreboval peniaze, aby mohol prežiť – dom na bývanie, stravu a všetko, čo je nevyhnutné pre život. A predsa, popri všetkých starostiach, nezabudol aj pozorne počúvať Boží hlas a veriť všetkému, čo mu Boh hovoril.

Za jedným profesorom, ktorý skončil prednášku, v ktorej dal Svätú rodinu za vzor, prišiel muž v rokoch a povedal mu: „Nehnevajte sa, pán profesor, ale myslím si, že ste to prehnali v prednáške. Situácia sv. Jozefa bola celkom iná, ako je v dnešných rodinách. Po prvé Jozef bol svätý. Po druhé jeho manželka bola bez hriechu. A po tretie jeho Syn bol Boží Syn.“ A muž jedným dychom pokračoval: „Prepáčte, ja nie som svätý a svätá nie je ani moja manželka a môj syn nie je Boží Syn.“ Áno, je to pravda, ale počúvať Boha môže každý.

V dnešnej dobe nie je ľahké žiť v rodine. Nie je ľahké vychovávať deti. V našich časoch rodinný život naráža na mnohé ťažkosti. Príčiny takého stavu vecí sú rôzne. Celá spoločnosť je proti prirodzenej rodine muža a ženy – svedčia o tom či už programy, vyjadrenia politikov, silné lobby atď. Keď na Petrov stolec nastúpil Benedikt XVI, mnohí liberálny teológovia si mysleli, že zmení určité veci aj ohľadom manželstva. Musím poznamenať, že žiadny pápež nemôže zmeniť to, čo je Bohom ustanovené. Zaujímavosťou je, že proti prirodzenému manželstvu sú väčšinou muži a ženy, ktorí sú svetom považovaní za elitu. Mám pocit, že niekedy im chýba v uvodzovkách jednoduchý zdravý „sedliacky rozum“.

Cez Vianoce často dávajú v televízii výzvy, aby ľudia podporili detí v detských domovoch, aby aj oni – i keď bez rodiny, mohli lepšie prežiť tieto sviatky. Myslím si, že je to veľmi pekná vec. Ale na druhej strane, tá istá televízia robí svojím programom priam reklamu na život mimo manželstva.

Bratia a sestry, Vianoce sú sviatkami rodiny. Aj keď naše rodiny nie sú ideálne, predsa  sú miestom, v ktorom prežívame svoje vzťahy, podporujeme sa navzájom, prežívame lásku.

Chráňme si svoje rodiny! Keď sa nebudeme o ne starať, môžu sa pod tlakom sveta rozpadnúť, a my až potom zistíme, aký dar sme mali.