Bratia a sestry,

prenasledovanie kresťanov trvalo prvé tri storočia. Tisíce Kristových učeníkov kládlo život za vieru v Neho. Obdivovali u nich odvahu, radosť z odovzdávania života za vieru v Krista. Všetci sa divili, že kresťania neboli naplnení nenávisťou. Kresťania nepreklínali svojich sudcov a katov, ale sa za nich modlili a preukazovali im lásku.

Odkiaľ čerpali takú mimoriadnu, nadľudskú silu?

Odpoveď nám dávajú dejiny Cirkvi. Oni vo väzeniach takmer každodenne posilňovali svoje slabé ľudské sily, Božskou mocou – Eucharistiou. Mimoriadna Božia moc spočíva vo Svätej Liturgii ako aj v prijatí Najsvätejšej Sviatosti, lebo – ako počujeme – „Vždy, keď jete tento chlieb, alebo pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“.

„Hlásať Pánovu smrť“, to nie je nič iné, ako mať účasť na tej smrti, kde sa ukázala veľká láska Boha, odpúšťajúca láska, láska plná obety a zničenia seba pre dobro ľudí a ich večné šťastie. „Eucharistia je prameňom lásky“, tak hovoria koncilové dokumenty. Eucharistia je prameňom odpúšťajúcej lásky. Eucharistia je prameňom lásky ochotnej slúžiť podľa vzoru Krista, ktorý neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a položil život za všetkých.

Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu počas Večere, keď umyl Apoštolom nohy – aj Judášovi. Urobil to preto, aby sme Ho nasledovali! „Ako som ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám – hovorí Kristus – tak aj vy si máte navzájom umývať nohy“. Umývať nohy to nie je nič iné, ako s láskou slúžiť druhému. Ježiš tieto slová hlásal rôznymi spôsobmi, ale ako vidno, nedostali sa do srdca poslucháčov. Bohužiaľ, i my často “nepočujeme” to, čo je tak jasne povedané.

Musíme si byť vedomí, že kresťan je človekom, ktorý si viac cení druhých ako seba, myslí viac na druhých ako na seba… Kresťania sú ľuďmi, ktorí dokážu byť ponížení pred inými, obetujú sa za iných, dokážu odpúšťať dokonca i zradcom a vrahom tak, ako to robil Kristus. Nie je ľahké pokoriť sa. Nie je ľahké odpúšťať. Nie je ľahké slúžiť, keď to niekto zneužíva…

A preto Kristus pri Poslednej Večeri ustanovil Eucharistiu a prikázal nám ju sláviť až do skončenia sveta, aby nás posilňoval svojou Božskou Láskou, ktorá víťazí nad všetkým.

„Toto robte na moju pamiatku!“, hovorí nám Kristus a preto sa zhromažďujeme každý deň, každú nedeľu na Svätej Omši, aby sme sa posilňovali touto láskou, ktorú žije Boh, Kristus. Aby sme mohli vedieť milovať tak. ako Boh. Aby sme boli vždy schopní odpúšťať tak, ako Kristus. Aby sme vedeli položiť život na oltár obetovania tak, ako Kristus na kríž.

Dnes pozeráme na oltár. Tento oltár nám ticho hovorí:

že Ježiš nás miluje,

že Ježiš nás posilňuje,

že Ježiš nás robí schopnými milovať,

že Ježiš nás učí obetovať sa,

že Ježiš nás chce spasiť a uviesť do večnej lásky – do neba.

Nevynechávajme nedeľné Sväté Liturgie, často prijímajme Najsvätejšiu Sviatosť. Nebojme sa žiť lásku podľa vzoru Krista, a určite získame večný život.