Bratia a sestry!
Veľkú noc, v roku 2020 a 2021, si všetci budeme dlho pamätať. Situácie, ktoré v posledných týždňoch či mesiacoch zažívame, sú pre nás všetkých doteraz novou skúsenosťou života. Je to čas drastických obmedzení, kedy sme museli škrtnúť veľké množstvo plánovaných stretnutí v kalendári, zrušiť rôzne podujatia a stretnutia, mnohé pracovné, rodinné či voľnočasové aktivity zmizli z nášho každodenného života. Čas a priestor na osobné kontakty sa zredukoval. Ocitáme sa v situáciach, v ktorých musíme zmeniť naše návyky a správanie. Pre mnohých z nás, hlavne pre starších, fyzicky krehkých a chronicky chorých ľudí je tento čas veľmi ťažký a bolestný. Mnohé obmedzenia prinášajú veľký nápor na našu trpezlivosť, psychiku a vytvárajú väčší priestor osamelosti. Nezabúdajme preto na tých, ktorí sa cítia sami a dajme im vedieť, že majú v našich srdciach miesto. Prejavme im záujem a lásku napísaním listu, e-mailu, či telefonátom. Vďaka digitálnej technológii môžeme udržiavať aspoň virtuálny kontakt so svojimi priateľmi, rodinou, spoločenstvom, farnosťou a svetom. Vírus nás jednoducho donútil zastaviť sa a radikálne zmenil naše životy. Pred rokom a pol sme o takomto scénari ani len netušili. A dnes? Dnes je to realita. Pre mňa, ako kňaza, je tiež táto situácia nová a v mojej 12 ročnej kňazskej službe veľmi zvláštna, keď mám slúžiť sv. omše bez ľudí.
Rok 2020 a 2021 sa hlboko zapíše nielen do celosvetových, ale aj cirkevných dejín. Naliehavo sa totiž líši od všetkých predchádzajúcich rokov. V týchto časoch je najťažšie to, že žijeme v izolácií, na ktorú väčšina z nás nebola pripravená. Musíme sa vyhýbať osobným kontaktom, cestovaniu, stretnutiam a udalostiam vo svete ale aj v Cirkvi, pretože sme ohrozovaní smrteľnou chorobou.
Izoláciu a osamelosť zažíval aj Ježiš. Okrem fyzického utrpenia a vedomia toho, že je ohrozený jeho život, dostávame sa ešte bližšie k podstate Kristovho utrpenia. Hlbokú bolesť, ktorú Ježiš zažíval bola opustenosť nebeským otcom a opustenosť svojimi učeníkmi. Po poslednej večeri sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade k svojmu nebeskému Otcovi. Jeho modlitba bola zápasom, pretože prechádzal hlbokým duchovným utrpením. Celý tento zápas však končí jasným a jednoznačným „ÁNO“ voči vôli nebeského Otca: „Nie však moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“
Bratia a sestry, keď sa modlíme Pánovu modlitbu “Otče náš”, modlíme sa spolu s Ježišom Jeho slovami: Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi!
Ježiš sa v tejto noci rozhodne ísť dobrovoľne cestou kríža, cestou osamelosti, cestou opustenosti, cestou utrpenia. Keď prichádzajú vojaci a zatýkajú Ježiša, evanjelista stručne poznamenáva: „Potom ho všetci učeníci opustili a utiekli.“ Podpora spoločenstva, bezpečie a pochopenie sa v tej chvíli rozplynuli. Kristovo utrpenie v osamelosti sa teraz spolu s Ním tiahne v ústrety Jeho smrti na kríži, kde Ježiš volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ A potom nastáva noc. Mŕtvy Ježiš je sňatý z kríža a uložený do tmavej jaskyne. Smrť – absolútny, totálny koniec vzťahov. Smrť – karanténa, izolácia od akéhokoľvek života. Smrť – úplná osamelosť a opustenosť.
Z ľudského hľadiska je to Ježišov definitívny koniec a posledná štácia. Boh však nenecháva svojho Syna v moci smrti. Naopak! Na tretí deň Vzkriesi Ježiša k životu, ktorý už nikdy nekončí. To, čo robí Boh Otec – to je „nezničiteľné“. Oslavujeme to každú Veľkú noc! Dnes však v Cirkvi prežívame smútok Veľkého piatku zo smrti Ježiša. Dívame sa naň však optikou nádeje, nádeje vzkriesenia, zmŕtvychvstania.
Od chvíle zajatia v Getsemanskej záhrade bol Ježiš sám. V momente svojho vzkriesenia už nikdy sám nebude, pretože je opäť v dokonalom spojení a harmónii so svojim nebeským Otcom a Duchom Svätým. Ježiš je aj v neustálom spojení aj s nami, ba aj vo chvíľach, keď sa cítime opustení a trpíme osamelosťou. Je tu pre nás a nás navzájom neviditeľný zväzok lásky, ktorý nemôže roztrhnúť žiadna dočasná osamelosť.
Nemusíme sa cítiť osamelí a opustení, aj keď sme v povinnej dočasnej izolácii a karanténe, pretože Ten, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, je tu s nami. Ježiš je pri nás, pre nás a s nami. Vzkriesený Pán nás všetkých spája v spoločenstvo veriacich bez ohľadu na to, kde sa teraz nachádzame. Sme jedna veľká rodina, ktorá na seba myslí v modlitbách. Spoločenstvo veriacich, ktoré sa dnes zjednocuje pod Kristovým krížom, aby sme sa o pár dní znova stretli pri Pánovom prázdnom hrobe,
Drahí bratia a sestry! Sami, a predsa nie sami…ani opustení. Možno táto slovná hračka najlepšie vystihuje to, čo v týchto dňoch platí azda viac ako inokedy. Sme síce izlovaní, ale nie sme sami a opustení, pretože keďdnes sme s Kristom v Jeho osamelosti a bolesti. Prajem nám všetkým, aby sme túto istotu Božej blízkosti mocne a intenzívne prežívali. Nech je nám Boh blízko zvlášť v tomto čase, keď sa nemôžeme osobne stretnúť, podať si ruku a popriať pokojný a požehnaný Veľkonočný čas. Amen.