Bratia a sestry!

Jedno porekadlo hovorí: za dobré nikdy dobré nečakaj. Nie je to práve optimistický postoj, ale žiaľ, často býva pravdivý. Ježiš, ktorý druhých ľudí miloval, nezištne im pomáhal a prinášal nádej, končí ako zločinec a najväčší lotor. Je odsúdený na smrť! Spravodlivosť „dostala na frak“ a slušnosť „dostala košom“. Zvíťazila nenávisť. Čo sa odvtedy zmenilo? To, čo sa udialo vtedy, deje sa aj dnes.

Záver Ježišovho života vyzerá ako keby podľahol premyslenej zrade, vražde a prehre. V skutočnosti to bol obrovský duchovný zápas medzi dobrom a zlom. Všetka tá nespravodlivosť, ktorú na Neho nahádzali, nám až príliš pripomína dnešnú dobu. Dobu, kedy spravodlivosť v podstate nikoho nezaujíma a čestnosť, slušnosť, pokora a ďalšie cnosti sú pomaly na smiech. Tak to bolo vtedy, a tak je to aj dnes – nič nové pod slnkom.

Známi ex-riaditeľ jednej nemenovanej firmy v rozhovore pre noviny spomína udalosť, ktorá sa mu stala, píše: na pracovisku som chcel byť vždy spravodlivý, aj vtedy keď som musel napomenúť človeka, ktorého som poznal. Nie vždy sa mi to oplatilo. Po istej dobe ma predvolal majiteľ firmy na rozhovor. Dával mi návody, ako sa mám v tej či onej situácii zachovať. Jedným slovom, aby som bol nespravodlivý. Samozrejme, nesúhlasil som. Nátlak bol nakoniec taký veľký, až som si  povedal, že to vzdávam. A to len preto, že som chcel ostať spravodlivým. Odišiel som. . Opustilo ma mnoho ľudí, ktorých som pokladal za „kamarátov“  a všetko vyzeralo tak, že som prehral…

Aj dnes na Golgote to všetko vyzerá, akoby Ježiš prehral. Môže sa zdať, že v ľuďoch jeho účinkovanie vôbec nič nezanechalo. Možno je aj v nás otázka, kde sú tí, ktorých uzdravil, ktorým pomohol? Možno aj títo ľudia boli na Golgote, ale v tej chvíli sa k Ježišovi nedokázali priznať, pretože by možno stratili postavenie alebo by ich spoločnosť zavrhla…

Bratia a sestry, Veľký Piatok nie je dňom Kristovej prehry, ako sa na prvý pohľad môže  zdať, dnešný deň je veľkým víťazstvom. Je to deň víťazstva poslušnosti Bohu. Je to deň víťazstva vernosti Božiemu plánu. Je to deň víťazstva Božej lásky, milosti, milosrdenstva a odpustenia. Je to deň víťazstva nad satanovým pokušením. Deň víťazstva nad silami zla. Je to deň, keď my musíme pred Bohom kapitulovať. Uznať si, že nie pre svoje, ale pre naše hriechy Ježiš položil svoj život. Uznať si, že toto všetko spôsobila naša pýcha, tvrdé srdcia, naša nespravodlivosť a podvádzanie, naša neochota podriadiť sa spravodlivosti… neochota uznať si svoj omyl. To všetko spôsobuje neláska k Bohu i všetkému, čo s Ním súvisí.

Všetci dobre vieme, že toto Kristovo víťazstvo sa môže stať aj našim víťazstvom. Stávame sa v Božích očiach víťazi, keď obeť Syna Božieho vo viere a vďačnosti i dnes prijímame. Stávame sa víťazi, keď v Ježišových ranách vidíme aj svoju  vlastnú obetu a podiel. Stávame sa víťazmi, keď dokážeme plakať sami nad sebou a svojou zlobou. Stávame sa víťazmi, keď sa v spoločnosti, na pracovisku priznávame, že sme Jeho učeníkmi. Stávame sa víťazmi, keď sme spravodliví a čestní za každých okolnosti. Stávame sa víťazmi, keď svoje pády, hriechy a zlyhania dokážeme Bohu vyznávať a robiť pokánie. Stávame sa víťazmi, keď Krista robíme svojim Pánom, Kráľom, Vykupiteľom, Spasiteľom a Záchrancom. Ak však nič z toho nemienime vykonať, potom sme tiež istým spôsobom “víťazmi”, ale v očiach satanových. A toto „víťazstvo“ je počiatkom nášho zatratenia.

Drahí bratia a sestry, na začiatku som povedal, známe porekadlo hovorí: za dobré nikdy dobré nečakaj. Od Krista za dobré dosiahneme víťazstvo a večnosť.

Odpovedzme si dnes sami: V koho očiach chcem byť víťazom? V očiach Boha alebo tohto sveta? To všetko závisí od nášho postoja k Ježišovi nielen v tento dnešný deň ale i počas ďalších dní nášho života.