Obrázok k článku

Veľký piatok 2015 – príhovor.

Bratia a sestry! Pri ukrižovaní Ježiša Krista sa na Golgote stretlo mnoho ľudí. Vojaci, ľud, úradní predstavitelia, zločinci a mnohí ďalší. Uprostred nich Ježiš, pribitý na kríž, sa modlí: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.” Za koho sa modlí? Za všetkých.

Prosbu o odpustenie odôvodňuje slovami: “Nevedia, čo robia.” To je veľmi smutné konštatovanie: Človek robí niečo, vkladá do toho svoj rozum, emócie, vášne, ale nevie, čo v skutočnosti robí. Akoby bol figúrkou, ktorú na šachovnici potíska cudzia ruka. Oni sú presvedčení, že robia niečo správne, ale Ježiš jasne vidí, ako veľmi sa títo ľudia mýlia. Ľudí, ktorí nevedia, čo robia, vždy bolo, je aj bude  mnoho, a Pán Ježiš na kríži sa i za každého modlí: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.” A kedykoľvek aj o nás platí, že nevieme, čo robíme, modlí sa túto modlitbu aj za nás.

Ježiš sa modlí o odpustenie preto, aby sa všetkým otvorili oči, aby si jasne uvedomili, čo robia, a zároveň aby sa rozišli so svojím doterajším životom a začali žiť na celkom novej úrovni.

Prosí za svojich katov, ako aj za všetkých ľudí dnes, ktorí natoľko otupeli, že utrpenie, ktoré spôsobujú druhým, sa ich už ani nedotkne.  Aj seba by sme sa mali opýtať, či občas medzi nich nepatríme, keď necitlivo spôsobujeme bolesť druhému človeku. Kto týra a ponižuje druhých, o tom platia Ježišove slová, že nevie, čo robí. Kto sa tak správa, ten súčasne hrozne ponižuje seba, klesá hlboko pod ľudskú úroveň.

Pohľad na kríž, na ktorom Ježiš aj pre tento typ ľudí prosí o odpustenie a otvorenie očí, by mal každého prebudiť zo smrteľného spánku.

Prosí za vojakov, ktorí si pod krížom delia Ježišove šaty, ako aj za všetkých, ktorí majú zmysel iba pre hmotné veci, ale pre duchovné hodnoty sú úplne slepí. Pre týchto ľudí má Ježiš iba cenu hmotných hodnôt. Strašne tým ponižujú Ježiša, aj seba. Dnes sme neraz aj my v podobnom pokušení. Prosiac o odpustenie, prosí Ježiš pre nich o otvorenie očí, aby títo ľudia pochopili, aby sme aj my pochopili, pre aký vysoký duchovný a mravný štandard stvoril Boh človeka.

Prosí za ľudí vo vysokom postavení, ktorí stoja pod krížom a vysmievajú sa z Ježiša a z jeho činov lásky. Lásku a spravodlivosť pokladajú za naivnosť. Bezohľadnosť, ignorovanie mravných noriem – to je podľa nich cesta k úspešnej kariére. Ježiš pozerá na nich z kríža a prosí, aby im Pán Boh otvoril oči. Ježiš vie, čo robia, vie, že vedú do záhuby zverený ľud a vedú do záhuby samých seba. Lebo nič, čo je vybudované na bezohľadnosti, na podvode a lži, na šliapaní práva a spravodlivosti, nemá trvalú platnosť.

Ježiš prosí pre všetkých týchto ľudí o odpustenie, nie aby mohli pokračovať vo svojich praktikách, ale aby sa im otvorili oči, aby urobili radikálne pokánie, aby objavili celkom nové alternatívy vládnutia, založené na pravde, práve, spravodlivosti.

Ježiš prosí za ľud, ktorý tam stojí a pozerá sa. Toto je osobitná a veľmi smutná kapitola. Na dva veľmi smutné javy upozorňujú evanjeliá. Prvý z nich je ľahká manipulovateľnosť. Ľud mal rozhodnúť, komu má Pilát udeliť amnestiu, či zločincovi Barabášovi, či Ježišovi. Keby si boli zachovali čo len trochu zdravého rozumu a citu pre spravodlivosť, boli by hlasovali za Ježiša. Lenže oni boli zmanipulovaní; evanjelium výslovne poznamenáva, že veľkňazi spracovali masy v tom zmysle, aby si žiadali zločinca Barabáša. Masy sa dali spracovať a urobili to, čo bolo proti zdravému rozumu a proti citu pre ľudskosť. Ježiš to všetko veľmi dobre vedel, veď bol svedkom toho, a bolo mu z toho náramne smutno. Smutno nie preto, že to jeho priviedlo na smrť, ale smutno z toho, že manipulátori si urobili z ľudí nástroje svojich špinavých plánov. Preto sa modlí za tieto masy: Otče, odpusť im, veď títo ľudia nevedia, čo robia. Otče odpusť im a otvor im oči, aby sa spamätali, aby si uvedomili dôstojnosť, ktorou si ich obdaril, aby sa nedali ponížiť na bezduché čísla. Takto sa modlil Ježiš za masy, a jeho modlitba z Golgoty znie navždy, a my by sme museli byť načisto hluchí, ak by sme ju nepočuli a neuvedomili si jej naliehavú aktuálnosť.

Ľahká manipulovateľnosť más je jedna smutná vec, ale nie jediná. Na druhú upozorňuje evanjelium slovami: “A ľud stál a díval sa.” Hrôza na nás dýcha z tejto nečinnosti. Deje sa veľký zločin, a ľud tam stojí a díva sa. A keby to bolo len ten jeden raz, ale táto nevšímavosť voči zlu sa tiahne celými dejinami. Jej prejavy sa dajú pozorovať v dávnej i nedávnej minulosti. A Ježiš na kríži sa za tento pasívny ľud modlí: Otče, odpusť im, veď títo ľudia nevedia, čo robia svojím mlčaním. Otvor im oči, aby si uvedomili, že kto sa nečinne prizerá na páchané zlo, stáva sa jeho spolupáchateľom, ukáž im, že človek je až vtedy skutočným človekom, keď sa aktívne postaví proti zlu na stranu dobra.

Ježišova modlitba o odpustenie sa týka aj každého jedného z nás. To otvorenie očí sa nedeje úderom čarovného prútika, ale tak, že si sadneme k nohám Ježiša a zahĺbime sa do toho, čo nám o ňom zachovali evanjeliá. Svoje učenie pokladal za také dôležité, že bol ochotný dať sa zaň ukrižovať. Ale z kríža volá a kričí na nás, aby sme nezostávali donekonečna pri svojich starých postojoch. Pán Boh je ochotný odpustiť nám všetko, čo sme urobili, ale len za predpokladu, že sme po tejto hrubej čiare za minulosťou ochotní začať žiť celkom novým spôsobom. Že si dáme otvoriť a každodenne otvárať oči; že nebudeme spôsobovať utrpenie druhým ľuďom; že nebudeme hľadať iba hmotné veci a nepovýšime ich na svojho boha, ale túžiť budeme predovšetkým po duchovných hodnotách; že sa nedáme zmanipulovať a ponížiť na úbohé figúrky, ale zachováme si za všetkých okolností Bohom nám darovaný zdravý rozum a cit pre ľudskosť; že sa nebudeme nečinne prizerať na zlo, ale aktívne sa postavíme za všetko dobré. – Veľký piatok a kríž – to nie je tichá záhradka nábožného pokoja, ale Kristov hlas do najhorúcejších problémov každej doby – aj našej doby. Takto prežívajme Veľký piatok, takto pozerajme na Kristov kríž. Každý pohľad na kríž nech nám odteraz všetko toto pripomína.

Zdieľať na Facebooku