Christos Voskrese!
V jednom Thajskom chráme, ktorý leží asi 120 km od Bangkoku, mnísi ponúkajú nový život. Stojí iba 4 eurá. Za 4 eurá tam mnísi usporadúvajú masové pohreby pre všetkých, ktorým sa zdá, že ich život nie je šťastný a chcú sa šťastnejšie narodiť.
V pohrebnej miestnosti sa nachádza 9 rakiev, do ktorých sa záujemca symbolicky vystrie a tvári sa, že je mŕtvy. Mnísi potom pri týchto „fiktívne mŕtvych ľuďoch“ svojimi modlitbami odháňajú a pochovávajú nešťastie. Po chvíľkovej smrti, pri ktorej sú zlé zážitky a nešťastie z doterajšieho života pochované, prichádza znovuzrodenie šťastia, úspechu a zdravia…
Cez všedný deň takto pochovajú asi 120 ľudí.
Bratia a sestry, ľudia po celom svete majú potrebu odohnať od seba nešťastie a smolu a pochovať bolesť, smútok a zlo. Preto im prídu vhod aj takéto pokusy.
Každý z nás by mohol v živote niečo “pochovávať”. Každý z nás má svoje vlastné traumatické skúsenosti, problémy, neúspechy, bolesť telesnú i duševnú, životné pády a sklamania… Aj keď si to neuvedomujeme, aj my sa občas snažíme to negatívne pochovať – aspoň v našej pamäti.
Dá sa však skutočne s týmito vecami niečo reálne urobiť?
Ako vieme, Boh sa rozhodol zachrániť a uzdraviť nás bolesťou svojho Syna. Áno, Boh si vybral spôsob, ktorý sa zdá svetu šialený a bláznivý. Ježišova smrť a jeho pobyt v hrobe neboli len symbolické. Ježiš sa nešiel na pár minút symbolicky vystrieť do „hrobu“. On tam ležal tak, ako naši blízky, ktorých sme stratili a lúčili sa s nimi v dome smútku. A práve na tom mieste, kde sa život stratil, kde život už nebol, tam stvoril Boh nový život.
Veľká noc nám prináša posolstvo o Bohu, ktorý nám priniesol nový život. Ježišov hrob je tým pravým miestom, kde treba prísť so svojou neschopnosťou, pochybnosťami, bolesťou, sklamaním, neúspechom a hriechmi. Tam sa to všetko nové začína. Tam v hrobe môžeme povedať, že sme mali o ničom deň, že nám dokopy nič nevyšlo. Tam môžeme povedať, že sa cítime unavení zo života a nevládzeme. V jeho hrobe môžeme povedať, že sa cítime nepochopení, osamotení, nepotrební, možno ukrivdení, možno nedocenení či nešťastní. V jeho hrobe môžeme všetko odovzdať a „pochovať“ – a začať nový život.
Otvorený a prázdny hrob je znamením, že aj do nášho života chce prísť Kristus a ponúknuť nám nový život, život v pokoji a istote.
Veľa ľudí v dnešnom svete, dokonca aj v našich vlastných rodinách, nepozná cestu k hrobu. Tápu vo svojich životoch, sú na ceste… – ale nie k hrobu. Zápasia s rôznymi problémami, potrebujú, aby sme im ukázali smer k Ježišovmu hrobu, aby aj oni mohli žiť plnohodnotným životom. Potrebujú teba i mňa. Hlásajme teda, že Kristus vstal z mŕtvych! Hlásajme, že Kristus im chce ponúknuť nový život.
Drahí bratia a sestry! Vzkriesený Kristus kráča pred nami k novým nebesiam a novej zemi (porov. Zjav 21,1), kde budeme nakoniec žiť ako jedna rodina, deti toho istého Otca. On je s nami až do konca časov. Kráčajme za ním v tomto ranenom svete so spevom Christos Voskrese. V našom srdci je radosť a bolesť, na našej tvári úsmev a slzy. Takáto je naše pozemská realita. Avšak Kristus vstal z mŕtvych, je živý a ide s nami. Preto spievajme a kráčajme, verní svojmu nasadeniu v tomto svete, s pohľadom upreným na nebo.