V Španielsku vyšla po 2. svetovej vojne kniha s názvom  „Mŕtvy s mojim menom“. Autor v nej rozpráva svoj príbeh z druhej svetovej vojny. O tom, ako sa dostal do koncentračného tábora a o tom, ako bol zachránený. Spomína ako v jedno ráno počul  dôstojníkov pri dozorcoch vysloviť jeho meno. Pochopil, že jeho život sa pravdepodobne chýli ku koncu. Ak totižto dôstojníci v tábore zisťovali identitu určitého človeka, bolo to z dôvodu, že ho chcú zlikvidovať. Jeden zo strážnikov mu povedal, že na druhý deň sa chystá poprava viacerých politicky nepohodlných osôb v tábore a okrem iných aj jeho.

V strachu  a v očakávaní najhoršieho čakal nový deň. Na druhý deň sa však nič neudialo. Iba jedného mŕtveho vyniesli z ich miestnosti. V ten deň mu strážnik, s ktorým sa už bližšie poznal všetko vysvetlil. Svojim nadriadeným totiž povedal, že  muž s menom Chavéz (čo bol on) cez noc podľahol chorobe a zomrel, a mŕtveho už netreba usmrtiť. Strážnik, aby Chavéza zachránil, dal jeho identitu aj s jeho menom mužovi, ktorý zomieral. Zachránený muž žil počas väzenia s menom toho mŕtveho a takýmto spôsobom bol zachránený.

Bratia a sestry! Cez Veľký týždeň sa odohralo práve toto isté. Ježiš Kristus – bol tým mŕtvym s našim menom a našou hriešnou identitou, keď šiel na Golgotu, na Neho Boh pripol naše meno a my sme vyviazli živí. Nie je to úžasné? A čo je rovnako dôležité, je to, že Kristus nás pozýva, aby sme dnes nanovo túto radosť prežili s ním.

Cez Veľkonočné sviatky sa v našom obrade zdravíme „Christos Voskrese! “ Dúfam, že tento pozdrav, táto zvesť neostane iba v chráme, ale prenikne do reality života.

Dnes Krista môžeme stretnúť vo svojich bratoch a sestrách, pretože každé meno si pripol na seba. Kristus zomrel za všetkých veriacich aj neveriacich. To je radostná správa Veľkej noci. Zároveň všetci môžeme hovoriť a dosvedčovať, že Kristus zobral naše meno na seba a my sme vyviazli živý.

Kristus po svojom vzkriesení dosť často ukazuje svoje rany. A myslím si, že je to veľmi dôležité pre nás. Prečo? Pretože keď vidíme Ježiša s Jeho ranami, pripomína nám to, čo pre nás urobil. Vždy, keď si spomenieme na tieto jazvy v Ježišových rukách, nech nám to pripomína, že zobral na seba moje i tvoje meno.

Bratia a sestry! Dnešné „Christos Voskrese“ nech zaznieva napriek našim slabostiam, nech zaznieva pri našich stretnutiach a pozdravoch. Prajem Vám, aby Vás tieto veľkonočné sviatky naplnili pravou radosťou, pokojom a silou, a zároveň aby Vzkriesený Kristus nám všetkým pomáhal k nášmu osobnému vzkrieseniu. Christos Voskrese!