Istý mladý muž musel počas 2. svetovej vojny v Nemecku narukovať a bol poslaný na ruský front. Po bitke pri Stalingrade doručili jeho rodičom úradné oznámenie, že ich syn padol v boji. Táto správa zarmútila celú rodinu. No pár týždňov po skončení vojny sa k nim dostala iná písomná správa: “Som živý!” …a nasledoval list, ktorý túto neuveriteľnú novinu potvrdil. Mladík bol do zoznamu padlých v boji zapísaný omylom. V skutočnosti sa dostal do sovietskeho zajatia, ale bol stále nažive. Nakoniec bol zo zajatia prepustený a mohol sa stretnúť so svojou rodinou…
Bratia a sestry, podobne ako rodina mladého vojaka, aj učeníci si mysleli, že Ježiš je mŕtvy. Aj k nim došla tá hrozná správa. V piatok prehral svoj boj s krížom a oni sa s tým pomaly začali zmierovať. Naraz, úplne nečakane, príde nová správa: Je živý! Ježiš žije! Vo veľkonočné ráno ako blesk z jasného neba sa zjavuje anjel a zvestuje veľkonočné evanjelium.
Udalosť, ktorej svedkom nemohol byť nikto z ľudí, musí priniesť posol z Neba. Posol mení celú situáciu tak, ako sa všetko zmenilo s príchodom nového listu do rodiny vojaka v úvode. Stará správa už neplatí!
Ako sme počuli, s príchodom anjela nastalo veľké zemetrasenie. Na Slovensku nemáme silné zemetrasenia ako napr. v Japonsku. Vieme, že po každom silnom otrase ľudia čakajú, čo príde. Akú vlnu prinesie. Vo veľkonočné ráno prišli so zemetrasením dve vlny. Pre jedných to bola vlna strachu a zdesenia. Stoja ako mŕtvi.
Pre druhých to bola vlna radosti. Zasiahla ženy, ktoré prišli ku hrobu. „Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný.“ Vlna radosti sa ich dotkla nečakane.
Anjel im káže, čo majú robiť: „… rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: Vstal z mŕtvych…“. Mária Magdaléna sa so svojou menovkyňou stanú poslami evanjelia o Kristovom vzkriesení. Majú sa stať poslami dobrej správy, podobnej, akú priniesli do rodiny nemeckého vojaka.
Drahí veriaci, vlna radosti z Kristovho vzkriesenia došla až k nám. Aj nám hovorí anjel: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný.“ Prijali sme Jeho pozvanie a prišli sme sem, do chrámu, aby nás zasiahla vlna radosti.
Aj nás Vzkriesený Kristus vysiela, ako svojich apoštolov. Ako tých, ktorí budú poslami dobrej, radostnej zvesti o Božej moci, ktorá vzkriesila Ježiša Krista z mŕtvych. Táto radosť nemôže ostať len v privátnej, súkromnej rovine. Treba sa o ňu čím skôr podeliť. Treba ju hlásať, šíriť ďalej. Ženy z príbehu to chápu: „…bežali to oznámiť jeho učeníkom.“ Bežme aj my! Zvestujme svojim blízkym, že Ježiš žije! Zvestujme túto dobrú správu evanjelia všetkým zarmúteným a smútiacim! Tým, ktorí sú v depresii života! Zvestujme, že stále je tu ešte nádej pre tento svet i pre človeka v ňom!
Drahí bratia a sestry, Ježišovo vzkriesenie vtedy neotriaslo len zemou, ale predovšetkým samotnými ľuďmi, ich vierou, resp. nevierou a ich postojmi. Kde sa v tom všetkom ocitáme my? Pre mňa je vzkriesenie Krista základom radosti a vďačnosti. Vo vzkriesenom Kristovi spoznávam svojho osobného Vykupiteľa a viem, že moje večné spasenie je isté. Túto radosť, vďačnosť a istotu spásy prajem dnes aj všetkým vám. Amen.