Obrázok pre homílie

Sv. Trojica 2017

Bratia a sestry!

Dnes v Katolíckej cirkvi slávime sviatok, ktorý je azda najtajuplnejší zo všetkých sviatkov, ktoré slávime. Každý sviatok, či slávnosť v sebe nesie kus tajomna a mystiky, ktorú musíme prijať vierou. Veď čo nám pomôže naše „racio“ pri správe o počatí, pri pohľade do prázdneho hrobu, či stúpajúceho Krista do neba, alebo o Svätom Duchu, o ktorom sme včera rozprávali? Odpoveď je zakaždým rovnaká: Nič! Rozum mi v týchto veciach nič nevysvetlí! Všetko je to o našej viere.

Ani v dnešný sviatok tomu nie je inak – ani pri učení o Svätej Trojici nám náš rozum veľmi nepomôže. Skôr si dovolím povedať, že rozum je nám v tomto prípade skôr na prekážku ako na osoh. Veď ako sa dá logicky pochopiť, že Otec, Syn a Svätý Duch, ktorí v sebe súčasne majú božskú podstatu, nie sú súčasne traja bohovia, ale tvoria jedného Boha? Rozum sa oprávnene pýta: Ako môžu byť traja jedno? Ako je to možné? Nevieme si to predstaviť, nakoľko v našich pozemských podmienkach niečo také nie je možné. Máme snahu aspoň trocha si v týchto veciach pomôcť, a to analógiami z  každodenného života – napr.: voda – ľad – para. Vždy sa jedná o tú istú molekulu H2O, no skupenstvo je zakaždým iné. Tak nejako by to mohlo v rámci nášho chápania byť aj s Bohom. Zo Svätého Písma Boha poznávame trojako – ako Otca, ako Syna a ako Svätého Ducha. Vždy sa jedná o tohto istého Boha, len v inej osobe.

Pripodobňovať si Pána Boha k vode, pare a ľadu, ako som spomenul, či iným veciam, ktoré by nás napadli, je dosť nedokonalé a vzdialené božskej realite. Boha jednoducho nemožno porovnávať s vecami, ktoré pochádzajú zo stvoreného sveta. Je to zakaždým veľmi povrchné. Náš rozum totiž ani zďaleka nedokáže obsiahnuť Trojjediného Boha.

Dnešný človek je však rád, ak má vo veciach jasno, ak veciam rozumie a hlavne – ak ich má pod kontrolou. No pravda je taká, že kresťanské náboženstvo nie je filozoficko – logický systém, ktorý by bol založený na ľudských myšlienkových pochodoch.

Možno aj preto je dnes nemálo ľudí, ktorí odmietajú veriť. Veď už v základom učení kresťanských cirkví nenachádzajú logiku o ktorú by sa ich rozum mohol oprieť. Každopádne, ešte raz zdôrazňujem: Viera nie je o rozume ani o logike. Viera je o prijímaní faktov Božieho zjavenia. Táto viera samozrejme môže byť aj kritická. Môže klásť nepríjemné otázky, môže prechádzať krízou a pochybnosťami. No v každom prípade je to viera, ktorá sa mocne drží toho, čo pre nás Boh urobil. Je to viera, ktorá dúfa, dôveruje, spolieha sa, má osobnú skúsenosť so svojim predmetom a vzbudzuje v človeku bázeň.

Áno, bratia a sestry, je nesmierne dôležité, aby sme v náboženstve čím viac obmedzili svoj pochybujúci rozum a namiesto toho prijali ohromenie pred tajomstvom Boha.

Prajem nám všetkým, bratia a sestry, aby sme dnes, vo sviatok Svätej Trojice, odchádzali z chrámu s myšlienkou neopísateľnosti Boha. Nech sviatok Svätej Trojice pre nás nie je ubíjajúcim v tom, že mu svojim myslením dobre nerozumieme. Naopak! Nech je v tento deň zjavná naša nepatrnosť, pokora a závislosť na Bohu. Amen

Zdieľať na Facebooku