Bratia a sestry! Milý Pavol a Teo !

Raz keď som prišiel do nášho chrámu slúžiť sv. liturgiu, prišiel aj náš miništrant Teo. Pozrel som sa naňho a videl som, že asi niekde padol, lebo mal poranenú tvár. A tak som sa ho opýtal: Teo, čo sa ti stalo? A Teo mi tak jednoducho odpovedá: vieš Martin, letel som ako Anjel a dopadol som ako čert.

Keď bol prvý človek v raji, bol ako anjel, keď zhrešil, bol ako čert. Po tomto hriechu Pán Boh povedal takúto vetu: „človek sa stal ako jeden s nás! Pozná dobro i zlo“

Milý Pavol a Teo ! Dnes keď prvý krát pristupujete k sv. prijímaniu, viete už čo je to dobro aj zlo. Viete, že máte počúvať rodičov, pomáhať im a zároveň vždy si zachovať čisté krásne srdce.

Po ulici kráčali dve kamarátky : Marienka a Anička. Marienka sa chváli a hovorí Aničke: pozri aké mám krásne srdiečko. A ukazuje pritom retiazku na ktorej má pripevnené zlaté srdiečko. Ako tak kráčali, stretli cestou starenku, ktorá prechádzala cez cestu. Anička ihneď pribehla k nej a pomohla jej prejsť na druhú stranu cesty. Keď boli na druhej strane, starenka jej hovorí: ale ty máš krásne zlaté srdiečko. Znovu kráčali ďalej a cestou stretli starčeka, ktorému Anička opäť pomohla.

To sa opakovalo niekoľko dni, keď jeden starý pán znovu pochválil Aničku aké má krásne zlaté srdce. Marienka to už nevydržala a hovorí: ako to, že všetci hovoria tebe, že máš krásne zlaté srdiečko, to mám predsa ja, a ukazuje pritom na zlaté srdiečko na retiazke. A tento pán jej hovorí: áno, ty máš krásne srdiečko, ale iba na retiazke a to môžeš stratiť. Tvoja kamarátka ho má v sebe. To je oveľa cennejšie.

Pochopili sme Pavol a Teo? Čo je dôležité? Mať krásne srdiečko, ktoré nosíme v sebe a to sa potom prejavuje konaním dobrých skutkov, počúvať rodičov, starých rodičov, učiteľku v škole alebo pomáhať druhým. Tak ako u malej Aničky.

Vy máte takéto krásne srdiečka, lebo ste si ich včera očistili vo sv. zmierenia, vo sv. spovedi a dnes už o malú chvíľu prijmete Pána Ježiša. On sa teší na stretnutie s Vami a chce byť s vami čo najdlhšie. Ako dlho to bude, záleží iba od vás. Lebo vieme, že každým čo i len jedným ťažkým hriechom strácame milosť posväcujúcu a takto potom v našej duši miesto pre P. Ježiša už neostáva.

K tomu, aby Pán Ježiš bol vaším najlepším priateľom vám môžu a majú pomáhať vaši rodičia a krstní rodičia.

Vy rodičia máte byť tou podperou pre vaše deti ktoré rastú pri vás a vy ich formujete. To dobré aj zlé z vás sa prenáša na nich. Aký vy im dáte príklad, oni sa formujú podľa vás a pri vás. Ak vy ste \”kriví\” také budú aj vaše deti a naopak. Tu vidíte aký je dôležitý pri výchove váš príklad. Je len na vás aké miesto vo vašom živote má vaše dieťa a Boh. Ako mu vštepujete do srdca to, čo ste pri krst sľúbili.

Mnohí rodičia sa pri výchove svojich detí mýlia. Myslia si, že ak dajú svojim deťom čo najviac hmotných darov, že je všetko vyriešené. Tým akoby si chceli mnohí rodičia zahlušiť svoje svedomie, ktoré im vyčíta, že sa málo venujú svojim deťom po stránke duchovnej, citovej. Tá rodičovská láska a cit sa však nedá natrvalo vynahradiť nijakým, čo ako drahým hmotným darom.

Teda rodičia, pri tom každodennom zhone nezabúdajte na svoje deti a zároveň na Boha. Skúste od dnešného dňa spoločné si nájsť čas na spoločnú modlitbu. Boh prichádza aj cez vás.

Ak zoberiete svojim deťom Boha, čím ho dokážete nahradiť? Krúžkom z angličtiny? Tenisom? Futbalom? Hokejom?…Aj to je samozrejme potrebné, len musíme mať správny rebríček hodnôt. Čo alebo koho dám vo svojom živote na prvé miesto.

Aj sv. Augustín dlho vo svojom živote hľadal Boha. Keď ho našiel, vtedy vyslovil tie krásne slová: nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe Bože.

Milý Pavol, Teo. Želám Vám, aby ste celý život lietali ako anjeli. A keď sa aj stane, že sa vám krídlo trochu ohne, vecte, že Kristus Vás vždy príjme.