Obrázok pre homílie

Prvé sväté prijímanie – príhovor

Milé prvoprijímajúce deti, milí rodičia, krstní rodičia, príbuzní, bratia a sestry!

Určite mnohí z nás, ktorí sme tu, máme otázky, ktoré by sme radi položili Ježišovi. Čo by sme sa ho chceli v tejto chvíli opýtať? Na aké otázky hľadáme v živote odpovede?

Aj mladík v dnešnom evanjeliu mal niekoľko otázok na Ježiša: „Čo má robiť, aby dosiahol večný život?“ Zaujímalo ho, ako dosiahnuť šťastie a večný život. My sme dnes počuli, aká bola Ježišova odpoveď – „zachovávaj prikázania“. Ježiš mu chcel povedať: „Buď dobrý človek, tak ako to od teba žiada Boh. Buď dobrý tak, ako je dobrý Boh.“

Mladík sa Ježiša pýtal ďalej „A čo mi ešte chýba? Ježiš mu znova trpezlivo odpovedá: „Choď predaj všetko chudobným a budeš mať poklad v nebi…“ A nad touto odpoveďou, ktorú dal Ježiš mladému mužovi, by som sa chcel dnes s vami zamyslieť.

Rád by som Vám povedal jeden príbeh: V jednu tmavú mrazivú noc sa šesť ľudí náhodou ocitlo na opustenom ostrove. Každý s kúskom dreva v ruke. Na tom ostrove, stratenom v hmlách Severného mora, nebolo iného dreva a len v strede dohorieval malý ohník.

Ohník pomaly umieral pre nedostatok paliva. Zima bola stále neznesiteľnejšia.

Najbližšie pri ohni bola žena. Všimla si, ako plameň, čo vyšľahol z ohniska, ožiaril tmavú tvár prisťahovalca. Silno zovrela v ruke svoje polienko. Prečo hodiť na oheň svoje drevo, aby zohrialo leňocha, ktorý sem prišiel kradnúť chlieb a prácu?

Muž, ktorý stál vedľa nej, zbadal kohosi, kto nepatril do jeho strany. Nijako a nikdy by neobetoval svoj pekný kúsok dreva pre svojho politického nepriateľa.

Tretia osoba bola biedne oblečená ale ešte viac sa zakutrala do svojho starého kabáta, pod ktorým skrývala svoje polienko. Jej sused bol iste boháč. Prečo by mala hodiť na oheň svoje drevo kvôli boháčovi?

Boháč, ako tam tak sedel, myslel na svoje bohatstvo, na tučné konto v banke. Baterky v jeho mobile už boli vybité. Musel si chrániť svoje drevo za každú cenu a neprísť oň pre tých lenivcov a naničhodníkov.

Tmavá tvár prisťahovalca sa v slabom svetle dohasínajúceho ohňa stiahla do pomstivého úškrnu. Zvieral v ruke svoj kúsok dreva. Dobre vedel, že všetci  ním pohŕdajú. Nikdy by pre nich nebol priložil svoje polienko na žeravé uhlíky. Prišla chvíľa pomstiť sa.

Posledný člen tejto smutnej skupiny bol skupáň a nedôverčivec. Ak niečo robil, robil to iba preto, aby niečo získal. Jeho obľúbeným heslom bolo: dať len tomu, kto dáva. Za ten môj kúsok dreva by museli draho zaplatiť, myslel si.

Tak tu na druhý deň našli všetkých stuhnutých, zmrznutých… a každý pevne zvieral svoje drevo v ruke. Neumreli od zimy vonku, ale od zimy vo svojom vnútri.

Milé deti, drahí bratia a sestry, aj nás dnes Ježiš v dnešnom evanjeliu pozýva k tomu, aby sme mali srdce otvorené a štedré. Polienko z príbehu môže v našom živote znamenať všeličo – možno niekto potrebuje náš úsmev, naše milé slovko, odpustenie, pomoc… Môže to tiež znamenať aj to, že sa máme vedieť podeliť – so sladkosťami, s hračkou, alebo aj s kamarátom. Môže to znamenať aj to, že máme pomôcť rodičom, neodvrávať, plniť si povinnosti, písať úlohy, učiť sa.

Drahí bratia a sestry, Ježiš je nám v slobode a štedrosti srdca príkladom – dáva nám plnosť svojej lásky, dáva nám seba samého. On sám nám ukazuje cestu k šťastiu, k plnému a večnému životu.

 

Zdieľať na Facebooku