Milí prvoprijímajúci chlapci, milí rodičia, krstní rodičia, príbuzní, drahí bratia a sestry!
Na úvod tohto príhovoru by som sa vás rád opýtal: Prečo ste dnes prišli do chrámu? Kto alebo čo je tým dôvodom?
Predpokladám, že vaše odpovede by boli rôzne. Vy, chlapci, ste prišli preto, aby ste dnes prvý krát pristúpili ku sv. spovedi a prijali Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína do svojho srdca. Ďalší preto, aby ste si splnili kresťanskú povinnosť, iní, aby ste prosili Boha o pomoc, alebo sa mu poďakovali za vyslyšané modlitby. Dnes sme prišli do chrámu z rôznych dôvodov. Možno by sme väčšina odpovedali, že hlavným dôvodom je to, aby sme sa stretli s Ježišom.
Ako mnoho iných aj stotník z dnešného evanjelia prichádza k Ježišovi a prosí ho o pomoc.
Ježiš mu odpovedá, že príde a pomôže mu. Stotník však nechce, aby Ježiš išiel k nemu. Zdá sa, že poznal židovský zákon, podľa ktorého by sa Žid poškvrnil, ak by išiel k pohanovi do domu.
Možno nás táto pokora a viera prekvapuje. V pohanských náboženstvách, ktoré určite poznal aj tento stotník, sa stretáme s rôznymi obradmi a zaklínaniami. On od Ježiša však nechce žiadne zaklínania, prosí len o jedno slovo. Ježiša udivuje taká viera, ktorú odmeňuje vypočutím prosby a pochvalou.
Ježiš nám dáva stotníka za príklad. Pozrime sa bližšie na jeho vieru. Verí v Ježišovu moc, ale zároveň verí aj Ježišovi. Ak mu Ježiš povedal: „Tvoj sluha je zdravý!“, nemohol to nijako overiť. Verí v Ježiša a verí Ježišovi. Stotníka priviedla k Ježišovi viera a dôvera.
A čo privádza k Ježišovi mňa?
Drahí bratia a sestry! Možno sa u nás veriacich stáva to, že často veríme v Boha, no neveríme Bohu. Veríme, že Boh existuje. No neveríme, že nám odpustí hriechy, že nás miluje, že nám pomáha. Veríme Bohu? A ak my veríme, nepovyšujeme sa nad druhých? Nepodceňujme ich vieru? Z dnešného evanjelia sa učme: že máme veriť v Boha aj Bohu. Zároveň však nás Ježiš pozýva, povzbudiť sa na viere tých, ktorými pohŕdame.
Rád by som vám povedal ešte iný príbeh, ktorý nás chce povzbudiť k dôvere v Boha.
V dome na okraji mesta žila šťastná rodina. V kuchyni raz v noci vypukol požiar. Plamene šľahali, rodičia i deti utekali von. V tej chvíli si s hrôzou všimli, že im chýba najmenšie päťročné dieťa. Keď vychádzali, prestrašné syčaním plameňov a ostrým dymom sa obrátilo späť a vybehlo na poschodie. Čo robiť? Otec a matka na seba zúfalo pozerali. Vrhnúť sa do tej žeravej pece sa už nedalo. A požiarnici neprichádzali. A zrazu sa tam hore v podkroví otvorilo okno. Objavilo sa v ňom dieťa a zúfalo volalo: „Ocko, ocko!“ Otec pribehol pod okno a zakričal: „Skoč dole!“ Dieťa pod sebou videlo len oheň a čierny dym. Počulo však otcov hlas a zvolalo: „Ocko, ja ťa nevidím!“ „Ale ja ťa vidím, a to stačí. Skoč dole!“ kričal otec. Dieťa vyskočilo a zdravé padlo do pevného náručia otca, ktorý ho chytil.
Drahý Ježiš, vkladám svoj život do Tvojich rúk ako chlieb. Jedine Ty mi môžeš dať dobrý začiatok a zmysel. Ježiš, Ty si pôvodcom aj dokonávateľom mojej viery. Pane Ježišu, pomôž mi nepohŕdať vierou našich bratov a sestier. Pomôž mi, aby som sa aj od nich učil láske k tebe. Zároveň mi pomôž byť príkladom vo viere pre mojich blížnych.