PODOBNÍ MATKE – v roku 1967 vtedajší generálny sekretár OSN, U´Thant, žil vo svojej rodnej krajine, Barme. Navštívil vtedy 84-ročnú matku, ktorá bývala v Rangúne. Podľa starého barmského zvyku U´Thant sa priblížil k svojej matke na kolenách, pričom zložil ruky na gesto uvítania. Úcta k tej, ktorá mu odovzdala život, bola prvou učiteľkou a vychovávateľkou ako aj spoločníčkou celého detstva, je v mnohých kultúrach sveta jednou z najväčších povinností.

V prípade Márie, Ježišovej Matky, je veľmi mnoho dôvodov k tomu, aby sme jej vzdávali úctu a aby sme na ňu spomínali s úctou. Cirkev to robí počas roka mnohokrát, na každý mariánsky sviatok. Prameňom týchto sviatkov je jej prítomnosť v živote Ježiša, a potom materinská misia voči všetkým ľuďom. Ona mala a naďalej má účasť na formovaní tváre sveta. Jean Gitton napísal: „Osud každej matky sa podobá osudu Mojžiša. Ona nevstupuje do zasľúbenej zeme. Pripravuje svet, ktorý sama neuvidí“.

Matka, keď sa stará o dieťa, o jeho výchovu a zdravie, keď sa stará o jeho duchovné i materiálne dobrá, formuje pre budúcnosť nového človeka. On bude jedným z elementov bohatstva budúceho sveta. Denne je najbližšou osobou a spoločníkom osudu. V knihe s názvom „Moji rodičia“, ktorá zberá výpovede rôznych osôb na tému rodného domu, okrem iného čítame: „Mama, moja mama, vždy túžim byť tvojím očakávaným, zo školy sa vracajúcim dieťaťom. Byť s nezmeneným úsmevom a nezmenenými slovami vítaný na prahu nášho domu. A vtedy všetky starosti i neúspechy celého dňa sa stanú ľahšie, pretože cítim, že som prišiel do bezpečného a neklamného prístavu – do opravdivého, rodného domu“.

Mária prvá čerpala z Kristových zásluh, čiže z novej Zasľúbenej zeme, ktorá bola za jej účasti pripravovaná. Pápež Pius IX., v bule Ineffabilis Deus, ktorou 8. decembra roku 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, učil: „Na slávu svätej a nerozdielnej Trojice… Potvrdzujeme, vyhlasujeme a definujeme, že podľa zjavenej náuky (…) Panna Mária v prvej chvíli svojho počatia, vďaka zvláštnej milosti a privilégiu všemohúceho Boha, vzhľadom na budúce zásluhy Krista, Spasiteľa ľudského rodu, bola uchránená od každej škvrny dedičného hriechu“.

Mária – sama oslobodená od účinkov dedičného hriechu – pozná však naše pokušenia i ťažkosti, lebo bola vyvolená spomedzi ľudí. Svojím orodovaním u Syna chce mať aktívnu účasť na našom boji s hriechmi i v našom posväcovaní sa. Ako hovoril sv. Epifánius, biskup Konštancie na Cypre (+ r. 403): „Mária celá je okom, aby bdela nad nami, celá je rukou, aby nás viedla a celá je srdcom, aby sa zľutovala nad nami“. Týmto spôsobom má naďalej účasť na formovaní sveta.

V jednej modlitbe čítame: „Ona je počiatkom i obrazom Cirkvi, Jeho krásnej nevesty bez vrásky a poškvrny“. My zasa musíme urobiť všetko, čo je v našej moci, aby sme v spolupráci s Božou milosťou, boli ako ona – „bez hriechu“. Lebo až vtedy, ako nevinné deti, môžeme s láskou volať k svojej bezhriešnej Matke, keď sami hoci čiastočne, budeme sa pokúšať, aby sme jej boli podobní.