Bratia a sestry, keď sa dopočujeme, že sa niekomu narodilo dieťa, často sa pýtame, či sú mamička a dieťatko v poriadku, koľko bábätko meria, váži a podobne. To sú obvyklé otázky. Radujeme sa z nového života, ale čo nás po čase zaujíma ešte viacej, je rozvoj dieťatka. Ako bábätko ďalej rastie, ako sa mu vodí, ako sa učí atď.
Vianočné sviatky, sú takpovediac za nami. Tešili sme sa z Ježišovho narodenia, hoci na to, či je dieťa v poriadku, sme sa nepýtali. Začínať život v maštali, jaskyni, byť položený do žľabu pre dobytok – to nie je práve príťažlivá predstava. Naše vianočné piesne o dieťati v jasličkách sú síce pekné, nežné, ale od reality majú ďaleko. Biblisti vo svojich komentároch uvádzajú, že jasle o akých v piesňach spievame, alebo – ako ich zobrazujeme my – pozbíjané z drevených latiek, v Izraeli nepoznali. Miesto, kam Mária položila maličkého Ježiša, bol žľab pre dobytok, aký býva v chlievoch. To je realita! – Boží Syn v chlieve, v žľabe pre dobytok!
Evanjelista Matúš sa v dnešnom evanjeliu najviac sústreďuje na to, čo sa dialo po narodení Božieho Syna. Kto chcel zabiť novonarodeného Krista.
Prvým, kto sa o to usiloval, bol vládca Herodes. Vieme, že Herodes bol známy svojím bohatstvom, ale aj svojou krutosťou. Konkurenciu nemilosrdne a tvrdo likvidoval, a to vrátane vlastných príbuzných.
Rivala videl Herodes aj v narodenom dieťati – Ježišovi. Preto sa rozhodol odstrániť Krista. Herodesovské odstraňovanie konkurencie pretrváva podnes. Snahy odstrániť Krista nielen z Vianoc ale i zo života vôbec neustali – aj keď sa to v súčasnosti nedeje tak kruto, ale o to rafinovanejšie a diplomatickejšie, ako za Herodesovho panovania. Ježiš je i dnes odstraňovaný z Vianoc, často sú nám podsúvané iné dôrazy, ktoré zahmlievajú podstatu Vianoc, to hlavné, že Boží Syn prišiel pre naše spasenie.
I keď je Herodes už dávno mŕtvy, až dodnes sú ľudia rozdelení na dva veľké prúdy: sú tu tí, pred ktorými musí Ježiš utekať, ktorí sa usilujú zlikvidovať Ho a potom tí, ktorí k Ježišovi prichádzajú v pokore, s radosťou i bázňou, aby sa Mu klaňali, aby Mu vzdávali úctu.
Obdobie po Vianociach nám kladie otázku: Ku komu patrím? K tým, pred ktorými musí Ježiš utekať, ktorí sa usilujú zlikvidovať Ho? Alebo k tým, ktorí k Ježišovi v pokore, s radosťou i bázňou prichádzajú, aby Mu vzdávali úctu?
Kedy Ježiš od nás uteká? Vtedy, keď ako Herodes nechápeme, že blížni tu nie sú na to, aby sa nám stali iba prostriedkom na dosiahnutie našich zištných cieľov. Ježiša likvidujeme z Vianoc i života, keď v druhých vidíme len konkurentov a uniká nám, že v nich stretávame samého Boha (por. Mt 25, 40 a 45). Toto je herodesovský duch, ktorý podnes pretrváva.
A kto stojí na tej druhej strane? Na strane tých, ktorí prichádzajú, aby Ježišovi vzdávali úctu? Jozef s Máriou, betlehemskí pastieri, mudrci, Simeon a Anna, prorok Ján Krstiteľ. Akúže majú výzbroj proti herodesovským spôsobom? Zvláštnu. Krehkú ako sen, v ktorom oslovil Pán Boh Jozefa či mudrcov. Božia milosť je neuchopiteľná, je niečoho, čo nemôžeme poriadne ani dokázať. Ako by sme ju mohli priblížiť človeku, ktorý s ňou nemá osobnú skúsenosť? Je predsa taká krehká.
Cez týždeň som čítal v jednom zamyslení príbeh o známom lekárovi, ktorý mal so svojimi študentmi robiť pitvu. Keď uvidel mŕtvolu, zbledol a začal sa triasť. Mŕtvy bol zločinec. Študenti prekvapení, že ich profesor prejavuje slabosť, sa naň dívali s otázkou. „Páni,“ povedal profesor, „s týmto človekom som strávil mladosť. Ja som ctený lekár a on tu leží ako mŕtvy zločinec. Okrem Božej milosti nepoznám iný dôvod, prečo neležím na jeho mieste ja.“ – Zamyslenie končí otázkou: „Uvedomujem si, z čoho všetkého ma vytrhla – ochránila Božia milosť?“
Naozaj nie je ľahké priblížiť neuchopiteľnú Božiu milosť človeku, ktorý s ňou nemá osobnú skúsenosť. Herodesa, ktorý si na Ježiša vzal meče svojich žoldnierov, tá krehká a nehmotná Božia milosť porazila. Ona drží pri živote aj nás. Len sa jej aj my vždy držme! Pretože zápas o to, či budeme na strane tých, pred ktorými musí Ježiš utekať, lebo sa Ho snažia zlikvidovať alebo na strane tých, ktorí Ježiša hľadajú, nasledujú Ho a vzdávajúc Mu úctu sa ešte neskončil. Budeme aj my potrebovať, aby nás krehká, ale mocná Božia milosť držala pri živote. Lebo nakoniec nezvíťazí ten, kto sa spoliehal na svoje vzdelanie, kontakty, podnikavosť, šikovnosť, moc, bohatstvo či ľstivosť, ale ten, koho držala Božia milosť a kto sa držal jej. Amen.