V nemocnici zomiera na rakovinu jedenásťročný chlapec. Okolo nemocničného lôžka je zhromaždená celá rodina. V istom momente medzi chlapcom a jeho neveriacim otcom, začína sa nasledujúci rozhovor. – Netráp sa drahý – hovorí otec. – Uvidíš, všetko sa skončí dobre. Znovu budeš chodiť do školy a hrať futbal. Vtedy chlapec odpovedal: – Otec, ja viem, že zomriem. Nakoniec ja tu nechcem dlhšie byť. Ja verím, že po smrti odídem do neba, kde uvidím Ježiša a veľmi sa na to teším. Tieto slová otriasli týmto neveriacim otcom. Spýtal sa teda so slzami v očiach. – Synku, a si si istý, že tam Ježiš bude? – Samozrejme – odpovedalo dieťa.
Podobne ako tento statočný chlapec, aj my hlboko veríme v túto radostnú pravdu, ktorú dnes na slávnosť Nanebovstúpenia Pána Ježiša slávime. Kristus vystúpil do neba a v nebi očakáva každého z nás.
Nanebovstúpenie je chvíľou najväčšieho triumfu Krista. Vystúpil do neba nielen ako Boh, ale aj ako človek. Ako Boží Syn prijal ľudské telo, aby v tom tele zakúsil najväčšie poníženie, ale zároveň aby zakúsil aj najväčšie povýšenie. Teda bolo potrebné, aby zasadol v nebi po pravici Otca.
Na Jeho povýšení máme účasť aj my. Ježiš predsa povedal: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). A teda tak, ako Kristus vstal z mŕtvych aj my vstaneme z mŕtvych. Tak ako On vystúpil do neba, aj my dosiahneme nebo.
Vďaka nanebovstúpeniu Krista, náš ľudský život nadobúda veľkú hodnotu. Ak skutočne poznáme Krista, nemôžeme sa vyhovárať, ako to robia často neveriaci ľudia: – Neviem, prečo a pre koho žijem. Neviem, prečo sa musím tu na zemi sužovať a trpieť. Neviem, čo sa stane so mnou po smrti.
My ako veriaci v Krista vieme všetko, čo nám je potrebné k dobrému a šťastnému životu. Kristus nám dôkladne povedal, pre čo a pre koho žijeme. Povedal, že konečným cieľom nášho života je nebo. Život s Bohom vo večnom šťastí.
Pre neveriacich smrť je koncom všetkého; pre veriacich – je začiatkom nového a lepšieho života. Pre neveriacich smrť je príležitosťou k pocitu beznádeje a zúfalstva; pre veriacich zasa príležitosťou k vyjadreniu hlbokej radosti a nádeje, že tam na druhej strane, v nebi ich čaká čosi mnohonásobne lepšie a krajšie.
Stránky Svätého Písma hovoria o nebi ako o mieste večného šťastia „bez smútku a bolesti, kde nám našu radosť nik nedokáže vziať“ (Jn 16, 22). Mnoho ráz hovoril Kristus o nebi. Povedal dokonca „v dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14, 2). Zasa Apoštol Národov sv. Pavol povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (1 Kor 2, 9).
Radujme sa teda dnes z celého srdca z Kristovho víťazstva a triumfu a pestujme v našich srdciach pravdu o Jeho nanebovstúpení. Pamätajme, že Jeho víťazstvo je aj našim víťazstvom. Vízia Ježiša vystupujúceho do neba nech nás sprevádza v celom našom živote. Nech nás sprevádza vo chvíľach šťastia i radosti, ale ešte viac vo chvíľach smútku, starostí a ťažkostí. Vo chvíľach, keď sme chorí, keď trpíme, keď prežívame tragické udalosti, keď sa cítime ponížení, ukrivdení a hľadáme spravodlivosť. Nech vždy prebýva v našich srdciach radostná pravda. Tak ako Kristus vstal z mŕtvych – i my vstaneme z mŕtvych. Tak ako On vystúpil do neba – aj my vďaka Kristovi dosiahneme nebo.