Drahí bratia a sestry!
Udalosť, ktorú dnes slávime, je zavŕšením Ježišovho osobného pôsobenia na zemi. Kristus opúšťa túto zem a odchádza späť do neba k svojmu Otcovi.
Splnil Otcovu vôľu – splnil všetko to, čo od Neho nebeský Otec očakával. Aj keď ľudia odmietali prijať jeho učenie a on zomrel pribitý na kríži, neskončil tam – nebol to žiadny koniec. Po troch dňoch vstal z mŕtvych a 40 dní sa zjavoval učeníkom.
Čo nám dnes, vyše dvetisícročná udalosť chce povedať pre náš život? Odpoveď nájdeme v prvom čítaní, ktoré sme dnes počuli: “Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.” (Sk 1, 11).
To znamená: Neostaňme – tak, ako chvíľu učeníci – len pri úžase! Nevnímajme Ježišovo nanebovstúpenie len ako spomienku na Jeho odchod! Nesústreďujme sa len na to, že odišiel! Sústreďujme sa na to, čo je pred nami. Zmyslom dnešného sviatku nie je ostať stáť a pozerať do neba. Našu pozornosť máme nasmerovať na budúcnosť! Na to, že Ježiš príde zas. On sa vráti. A my máme robiť všetko preto, aby sme na Jeho príchod boli pripravení. Teda žiadna pasivita so založenými rukami, ale aktivita – to je to, čo má Ježišových učeníkov a nasledovníkov všetkých dôb charakterizovať.
Možno by sa zdalo že to, čo od nás Pán Ježiš žiada, sa týka len kňazov, či rehoľníkov. No nie je to tak. Veď svedčiť o Bohu, svedčiť o jeho láske, službe, vyučovať Božím zásadám a viesť k dodržiavaniu Ježišových slov máme my všetci – vedieme svoje rodiny – deti, krstné deti, či svoje vnúčatá… Tak, ako sme to videli u svojich rodičov, či starých rodičov a na základe ich svedectva sme mohli uveriť my. To znamená: čo sme prijali ako duchovné dedičstvo, to sme povinní aj odovzdať generáciám, ktoré prichádzajú po nás. To má byť našou kresťanskou aktivitou, ktorá bude určite zmysluplnejšia ako len s otvorenými ústami stáť a pozerať do neba.
Žiaľ aj dnes sú ľudia v našej spoločnosti, ktorí nemajú radi Krista a myslia si, že jeho pribitím na kríž sa Ho zbavili… Myslia si, že sami môžu rozhodovať o živote a smrti druhých. Sú dokonca presvedčení, že majú právo rozhodovať o smrti nevyliečiteľne chorých – detí, mladých i starých ľudí a stanoviť termíny ukončenia ich života… Ale Ježiša odmietanie nezastaví – i oni ho raz stretnú, či už to chcú, alebo nie.
Napriek tomu, že dnes máme tendenciu sústrediť pozornosť na odchod Krista, musíme si uvedomiť, že my všetci „hráme hru“. Tou hrou je náš život. Záleží len na nás, podľa akých pravidiel budeme hrať. Sú len dve možnosti. Buď budeš hrať podľa svojich vlastných pravidiel alebo budeš hrať podľa Božích pravidiel. Žijeme v čase medzi prvým Ježišovým príchodom, ktorý sa už odohral a druhým príchodom, ktorý sa ešte len uskutoční. V tom prvom bolo vykonané všetko pre našu spásu. Ježiš Kristus nám z neba ešte stále ponúka záchranu. Kto Mu vyznáva svoje hriechy a prijíma Ho do svojho života, ten bude spasený. Pri druhom príchode, už bude rozhodnuté.
Milí bratia a sestry, robíme dobre, ak sa dnes skláňame a prijímame Krista do svojho života. Robíme dobre, ak počítame s tým, že Kristus príde druhýkrát a nežijeme len v minulosti a pasivite. Robíme dobre, ak vydávame o Kristovi dobré svedectvo. Robíme dobre, ak v živote povieme: na toto človek nemá nárok, nemôže rozhodovať o živote druhého človeka, aj keď je povolaním sudca, lekár atď…
Povedané slovami Evanjelia: Veru hovorím ti, neprídeš o svoju odmenu. Amen.