Bratia a sestry, čo je to šťastie? V jednej slovenskej piesni sa spieva: Každý si hľadá to, čo mu chýba. Každý chce niekde šťastie nájsť. Jednému vezme, inému pridá. To naše šťastie raz potopí nás.

Áno, každý si hľadá to, čo mu chýba, ale prinesie mu to šťastie? Čo je to šťastie? Myslím si, že túžba po šťastí je samozrejmá. Ale na to, čo šťastím skutočne je, existuje veľa názorov. Keby sme sa tisíc ľudí spýtali, čo ich robí šťastnými, dostali by sme tisíc odpovedí. K jeho chápaniu sa mnohí ľudia chcú dopracovať na základe toho, čo sa im zdá, že je šťastím bez toho, aby sa kriticky zamysleli. Alebo si svoju predstavu šťastia vytvoria na základe toho, čo zaň pokladá väčšina ľudí.

V evanjeliu, ktoré sme v dnešnú nedeľu čítali, sú zapísané Ježišove slová, z ktorých môžeme čerpať poznanie o tom, čo je skutočné šťastie. Predovšetkým sú to blahoslavenstvá. Začínajú sa slovom „blahoslavený…“ Slovo „blahoslavený“ znamená to isté, čo slovo „šťastný“, ale pri preklade je slovo „blahoslavený“ použité preto, aby sa ním odlíšilo pravé šťastie od nepravého. V jednom príhovore nie je možné vysvetliť podrobne všetky blahoslavenstvá. Len stručne naznačím to, čo Ježiš pokladal za opravdivé šťastie pre človeka.

Šťastný vo svojom živote je ten človek,  ktorý vážne ráta s Bohom. O tom nám hovorí prvé blahoslavenstvo: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Chudobný v duchu je človek, ktorý si uvedomuje, že je vo všetkom závislý od Boha, človek, ktorý vie, že keby bol ponechaný len sám na seba, bol by chudobný, úbohý, bezmocný. Taký človek Boha stavia nad všetko ostatné v tomto svete. Bez tohto postoja k Bohu nikto nemôže dosiahnuť opravdivé šťastie. Určite by niektorí proti tejto myšlienke protestovali, ale potvrdzuje sa cez tých, ktorí na svojej ceste za plnosťou života vyskúšali rozličné typy “šťastia” a nakoniec zakotvili v Bohu. Sv.Augustín povedal: „Bože, stvoril si nás pre Teba, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe“.

Človek sa môže dopracovať k tomuto poznaniu dvojakou cestou: Buď prijme slová blahoslavenstiev o tom, čo je základom šťastia, alebo aj skúsenosti tých, ktorí sa cez mnohé sklamania dopracovali k skutočnému šťastiu, alebo všetko toto odmietne, pustí sa do hľadania šťastia na vlastnú päsť a po dlhom hľadaní príde k tomu istému záveru… Najkratšia a najschodnejšia cesta je oddať sa do Božích rúk a prijať Ježiša ako dôveryhodného sprievodcu na ceste k opravdivému šťastiu. Myslime na to, keď uvažujeme o svojom šťastí, šťastí svojich detí a blízkych ľudí.

Kto chce byť šťastný, musí na sebe pracovať. Musíme zamerať všetky oblasti svojho života na Boha, to znamená uviesť svoj život do súladu s tým, akými nás chce mať Pán Boh. Šťastie môže dosiahnuť len ten, kto sa každý deň usiluje približovať sa k tomuto cieľu. Z týchto slov badáme, že nezáleží iba na tom, ako sa človek správa navonok, lebo vonkajšie správanie sa dá všelijako režírovať, ale záleží hlavne na tom, aký človek je vo svojom vnútri, vo svojom srdci. Ježiš to zdôrazňuje na viacerých miestach evanjelia, z čoho je jasné, že to pokladá za veľmi dôležité. S pokryteckým správaním, s pokryteckým pobožnostkárstvom sa skutočné šťastie nedá dosiahnuť.

V prečítaných vetách hovorí Ježiš, že toto šťastie ostáva šťastím i keby vonkajšie okolnosti ľudského života boli nepriaznivé, keby človek niesol rozličné trápenia vo svojom živote, či bol prenasledovaný pre spravodlivosť atď.

Bratia a sestry, Každý si hľadá to, čo mu chýba. Každý chce niekde šťastie nájsť. Jednému vezme, inému pridá. To naše šťastie raz potopí nás.

Buďme vďační Kristovi, že nám cez blahoslavenstvá ukázal cestu k opravdivému šťastiu. Každý sa musí sám rozhodnúť, či príjme toto pozvanie…