Drahí bratia a sestry!
Annite Rodotelová v svojej knihe spomína túto myšlienku: Človek, ktorý si uvedomil svoju slabosť a obrátil sa k Bohu s prosbou o pomoc, nikdy nepadol. Naopak, len ten utrpí porážku a podľahne, kto dôveruje iba svojej sile a myslí si, že on pokušeniam odolá a vydrží ich.
V živote je každý z nás vystavený pokúšaniu a mnohokrát pokušeniu podľahneme. Niekedy nás pokušiteľ vhodí do “ohňa”, alebo do “vody”. Je tu však pre nás niekto, kto nepadol a obstál: Ježiš. A v ňom je naša záchrana, naše víťazstvo nad hriechom. Ježiš Kristus chce zlomiť pôsobenie zlého ducha aj v nás.
Dnes nám povedal, čo môžeme urobiť my: viac sa postiť a modliť. Lebo tam kde vládne hmota a poživačnosť (konzumizmus), kde niet sebazáporu, tam kde sa s Bohom nehovorí, tam je viera slabá, alebo žiadna – nemá tam miesto.
O modlitbe sme už niekoľkokrát uvažovali. Vieme, prečo ju Ježiš ponúka ako liek. Modlitba je rozhovor s Bohom. Osobný kontakt s Otcom, ktorý posilňuje našu vieru.
Ale prečo pôst? Pôst je slovo, ktoré má viacero významov. My ľudia si ho často spájame s odriekaním jedla, či pitia a podobne. V súvislosti s pôstom by určite nebolo na škodu spraviť medzi ľuďmi anketu. Stačila by jedna otázka: Čo si predstavujete pod pojmom pôst? Keď sa povie „pôst“, človek to zväčša vníma ako nejaké obmedzenie. Mysľou okamžite prejde: toto a toto teraz nesmiem; toho a toho sa teraz musím vzdať; toto a toto musím obmedziť.
Osobne nie som presvedčený o tom, či je takéto vnímanie pôstu správne. Človek za normálnych okolností nemá rád, keď niečo nesmie, nemôže a musí sa obmedzovať. Nikto z nás nemá zrejme v láske zákazy a príkazy. Toto smieš a toto nesmieš! Takéto nazeranie na vec potom z pôstu robí čas, ktorý musíme nejako pretrpieť. Pritom sa však jedná o obdobie, na ktoré by sme sa mali predovšetkým tešiť a využiť ho na prehĺbenie svojej viery a vzťahu s Bohom.
Ja sám sa snažím vnímať pôst inak. Nie v tom zmysle, čo všetko nemôžem a nesmiem, čo sa mi zakazuje a nie je dovolené. Skôr sa pôst snažím vnímať tak, že čo všetko môžem, smiem a mám robiť. Čo všetko by som práve naopak mal v čase pôstu zintenzívniť. Takéto nazeranie na pôst je potom niečo ako pozitívna motivácia.
Teda pôst nevnímam ako obdobie, ktoré musím doslova „pretrpieť“, ale práve naopak! Teším sa naň. Teším sa, že i keď sa niečoho na čas vzdám, mám viac času na kontakt s Pánom Bohom, na modlitbu, na čítanie Jeho slova, na pomoc blížnemu, na nápravu medziľudských vzťahov, na odstraňovanie krívd, hriechu…
Pôst teda nie je pasívne obdobie vzdávania sa niečoho, uťahovania sa do izolácie, skoro až do akéhosi “zbožného” nič nerobenia. Je to skôr aktívne rozdávanie seba samého, svojho času, energie v službe pre druhých.
Bratia a sestry, cieľom diabla je oddeliť nás od Boha. Skúša to dosiahnuť všemožnými pokušeniami. Niekedy nás hodí do “vody”, alebo do “ohňa“, ale nezabúdajme na to, že my sami máme zbrane, ktoré nám ponúka Kristus. Modlitba a pôst sú duchovnou atómovou energiou proti zlému. Stačí len, aby sme ich začali využívať. Amen.